pelmel

Armády a vojny

• Rakúsko- Uhorsko – Nemecko

Jeho Veličenstvo František Jozef Habsburský s uspokojením si prezeral darované uniformy ovešané  zaslúženými medailami. Myslel na budúcu obľúbenú poľovačku a hlavne na obed. Mal krutý hlad, keď ho vyrušil a otravoval generál. Vraj to vybavia s Belehradom ein zvei, do troch mesiacov. Jeho Veličenstvo, mocnár veľkej ríše, pre našich dedov iba Ferencjóžka, bol z toho nasr…dený. Chce sa mu jesť a on má myslieť na vojnu. Tak podpísal.

Tí čo prežili tie tri mesiace, predĺžené na štyri roky, vyšli z toho ako invalidi.  Psychicky a telesne narušené ľudské trosky. Zomby.

Zarážajúce na tom je, s akou  ľahkosťou prijala  ďalšia generácia túto vojnu. Vojaci si veselo za pochodu vyspevovali : Za cisára pána a jeho rodinu vybojovali sme Hercegovinu.

Ako je zaznamenané, nie len Ferencjóžka, ale ani ruský cár, jeho prevoschoditeľstvo, obklopení skvelou rodinou, nemyslel na vojnu. Ale bol tu ďalší generál, ktorý ho presviedčal, že nesmie urobiť hanbu svojmu bratrancovi. A to je predsa vážny dôvod na rozpútanie vojny, toho šialenstva.

Pokiaľ sa jedna o Prušiaka v tejto histórii, ten sa nedá prosiť, aby vstúpil do vojny. To je volanie krvi.

Ak to teda zhrnieme, nikto nechcel vojnu, ale bojovať sa musí.

Každá vojna raz skončí. Načo ju potom začínať ? To je otázka.

Skončila teda aj Prvá svetová, ale nespravodlivo. Akože ináč. Zákonite musela začať príprava na ďalšiu vojnu. To už bol iný level.

Čaptavý minister propagandy doviedol prípravu do dokonalosti so systémom vymývania mozgov. To bolo na nobelovku.  Pre  niektorých aj táto vojna skončila nespravodlivo.

Vymývanie mozgov úspešne pokračuje.

• Československo.

Armáda prvej republiky skvele vyzbrojená. Bunkry na západných hraniciach nedobytné. Po napadnutí  boli by vraj vydržala až dva týždne. To je čo povedať. Až dva týždne. Čo by bolo potom, generálny štáb  sa nevyjadruje. Ani  politici. Z republiky by bola hromada ruín.

Obyvatelia sú vedľajší, nezaujímaví. Výsledok je rovnaký, ako keby sme armádu nemali.

Ako to definovať, ako vysvetliť ?  Pocit zodpovednosti za obranu štátu, alebo nezmysel.  Budovať bunkre,   proti nemeckej armáde, mnohonásobne väčšej, ktorá tie bunkre aj tak  obišla.

• Poľsko.

Veľká zem, veľká armáda, veľa vyhodených peňazí. Po napadnutí (1.9.1939) o tri týždne  neexistuje. Načo budovať armádu, ktorá sa nevie ubrániť. Generálny štáb a politici to musia vedieť. Z obyčajnej hlúposti skrytej za politické heslá, nechajú zničiť svoju zem a ľud.

V jednom poľskom filme sedí v kaviarni poľský dôstojník s cigaretkou a hodnotí vtedajšiu predvojnovú situáciu : Nikdy sme nemali takú silnú armádu ako teraz. Predsa oni nemôžu urobiť takú hlúposť, aby nás napadli. Nemci tú hlúposť urobili.

Za Poľsko padlo šesťsto tisíc sovietskych vojakov. A Poliaci z vďaky za túto obeť chystajú Rusku odplatu. Už druhy  krát budujú nepremožiteľnú armádu  aj za pomoci cudzej mocnosti. Ľudský rod je nepoučiteľný. Namiesto priateľstva budujú nepriateľstvo. A Poliaci sa v tom vyžívajú. Kvantovú fyziku  pochopiť je ľahšie.

• Švajčiarsko.

Každý chlap má oficiálne doma  v skrini pušku. Nevídaná armáda. Kto by sa na ňu chcel vrhnúť, keď každý poriadny občan sveta má tam uložené peniaze.

Inak by odolali možno aj dva dni. Mali by vymeniť pušky za kalašnikovy , odolali by tri dni.  Na vnútornú bezpečnosť potrebujú dobrú políciu. Na bezpečnosť z vonku potrebujú dobré vzťahy.

• Francúzsko.

Potomkovia slávnych Napoleonových víťazných ťažení. Tie menej slávne radšej  vynechám. Neprekonateľná Maginotová línia, silná víťazná  armáda z prvej svetovej, pokorená v druhej,  akoby nič. Armáda vopred budovaná na prehru. Generálny štáb to vie, ale česť je česť. Politici vždy prežijú.

Nedobytnú líniu Nemci obišli a Hitler, cobydub,  obdivoval Eifelovku.

„ Žiadna armáda na svete neustupuje tak rýchlo a tak pekne, ako francúzska „ zaznelo v jednom francúzskom filme. Aspoň si to priznajú a to je nádejná cesta k rozumnejšiemu prístupu k vojne a mieru.

Kde sú tie časy, kedy takmer tisícročná Rímska ríša vládla vtedajšiemu svetu. Rimania volali po  chlebe a zábave, ale mali naozaj perfektnú armádu a vojvodcov. Dnešní potomkovia už radšej len chlieb a zábavu. Dnešná armáda ich slávnych predkov, vždy dostala na frak. Načo ju udržiavať.

• Malé štáty, hospodársky slabé, vždy boli ekonomicky okupované silnými štátmi, či mali, alebo nemali armádu.

Celá história ľudstva sa delí na dve etapy. Prvá etapa je príprava na vojnu a druhá je   vojna. Tak to bolo od čias jaskynného človeka po dnešok. Nikto s tým nepohne ?  Budujme teda armády. Do každej skrine jednu pušku. Hurá.

• Štáty sú vedené vzdelanými politikmi, ale zdá sa, málo je medzi nimi múdrych.

Dnes sa znovu ozývajú hlasy. Európa potrebuje mať svoju armádu na obranu.

Každý dobrý vojak vie, nemyslím na Švejka, že na útok je potrebná trojnásobná prevaha. My Natovci už máme desaťnásobnú prevahu, ale samozrejme nie na útok, ale na obranu. A budeme to tvrdiť do nekonečna.

Na obranu sa stavajú pevnosti, tie sa ale dajú obísť ako ukazuje skúsenosť z histórie vojen. Keď sa pripravujeme na útok, musíme  definovať proti komu, aby sme ju mohli správne nadimenzovať. Chceme predsa vyhrať.  Alebo nie ? Alebo je to iba hra? Na vojnu?

Vlastne  nemáme armádu. Máme obranný pakt . S týmto obranným paktom už dôsledne obkľučujeme nášho večného nepriateľa na východe. V ušiach nám hudie melódia drangnachosten a nádejné slová lébensraum. Znovu a znovu.

Pre tragické udalosti na fronte sme si našli jemný, neutrálny výraz : vojak na fronte padol. Nie mamka, nie, váš synček nebol zavraždený, on padol.

Záver je jednoduchý :

Zrušte armády, posilnite políciu.  To by malo  stačiť na bezpečnosť obyvateľstva. Začnite sa rozprávať …..!

Ako tak rozmýšľam, som asi bĺb, ktorý by chcel zmeniť ten náš pekný a efektívne organizovaný svet. Svet vojen a páuz medzi nimi.