Náš ľud pospolitý ľahko zabúda na strasti a nepeknosti z dejín zločinnosti. A vie stvoriť aj romantickú rozprávku pre deti. Ako v prípade Turka Omara a Fatimy a studni z Trenčianskeho hradu. Kopal ju vraj Omar pre svoju lásku Fatimu. V skutočnosti ju hĺbili štyridsať rokov hradní vojaci.
A podobne, spievame si Sobotienka, ….už je moja milá, už je moja milá u Turkov zajatá. Ktovie, či Jano z Poník nekukučkoval spoza salaša, ako ju berú. Už nemyslíme na Turkov, ale pri speve, obdivujeme prírodu okolo nás. Spomínať je dovolené.
Bolo to dávno a nebola to romantika. Turci brali aj chlapcov a vychovávali z nich krutých vojakov, po turecky Janičiarov.
Kto boli tí vtedajší Turci ?
Turek, menom Osman I. založil tureckú Osmanskú ríšu r. 1301. Bol to kalifát, na čele s emirom, to znamená najvyššia moc svetská a náboženská. Trval do roku 1922, kedy Turek Kemal, Otec vlasti, zrušil kalifát a založil demokratickú republiku Turecko.
Možno si Turkov s Tatármi zamieňa môj kamarát Mišo, hoci medzi týmito entitami je časová medzera veľká, asi tristo rokov. Má pravdu v tom, že spôsob dobíjania krajín je podobný. Na koňoch.
Tatári, teda Mongoli patria do stredoveku. Turci čiže Osmani, už do obdobia renesancie, ale vo výbojoch a krutosti je to egál.
Osmani začali výbojmi na západ do Európy cez úžinu Bospor a Dardanely. Za úžinou bolo mesto Byzantion. Rímsky cisár Konštantin, ho premenoval na Konstantinopol. Zrejme na svoju slávu. A vyšlo mu to.
Uznal kresťanstvo za vhodnejšie náboženstvo ako jeho vlastné, pôvodné. Dal postaviť chrám Hagia Sófia, chrám božej múdrosti.
Ubehlo tisíc sto rokov mesta Konstantinopol, kde žili v pohode Rimania a Gréci, a iné kmene, keď Osmanom to už nedalo spať. Turek Osman, sultán Mohammad II. r. 1453 obsadil mesto, premenoval ho na Istanbul a z Hagie Sófie urobil mešitu. Obsadením Konstantinopola Osmani sa dostali na európsku pôdu, odkiaľ začali svoje výboje odôvodnené moslimským náboženstvom.
Zažiadala sa im Viedeň, kde nepochodili, potom na dlho obsadili Nové Zámky a zamilovaný Turek Omar prišiel až na hrad Trenčín, kde začal kopať studňu pre svoju milú Fatimu, vieme však, že to nie je pravda a o Viedni píše história :
Turci odjakživa chceli pokoriť Habsburgovcov. Roku 1683 im vypovedal sultán Kara Mustafa vojnu. Jeho stotisícová armáda bez odporu obkľúčila Viedeň a už to bolo namále, keď prišiel so svojim vojskom spasiteľ, poľský kráľ Ján Sobiecki.
Spojené rakúsko-poľské vojská na hlavu porazili pyšnú armádu Karafa Mustafu. Bol to začiatok konca panstva tureckého polmesiaca aj na slovenskom území a v Uhorsku vôbec. Celú Európu zachvátila vlna križiackeho nadšenia za úplné pokorenie starého nepriateľa všetkého kresťanstva Turka pohana. A mi si nato spomíname v nevinnej piesni o zajatej milej Janíčka z Poník.
2026


Celá debata | RSS tejto debaty