pelmel

Všetky relígie sveta do svojich zverencov hustia ako žiť. Márne. Ja, napríklad, bol som aj na birmovke, a na hodine náboženstva som počúval o spovednom tajomstve, ale ako žiť, som sa nedozvedel. Mama by mi na to povedala, chovaj sa slušne. Držím sa toho.

Vedátori nás označili za homo sapiens, ale podľa najnovších prieskumov ostalo nám aj niečo po Neandertálcoch, a v tom je ten zádrhel. Koľko toho ostalo po nich? Podľa môjho odhadu neúrekom.

Ako žiť nám diriguje už náš sused. S podozrievaním  sleduje naše správanie. Nuž čo. Nech.

Na otázku ako žiť, by vedelo odpovedať aj dieťatko. A hádam, to by bola tá správna odpoveď.

Na otázku od čoho závisí náš život, kamarát Mišo by povedal, že od žalúdka. Je to síce  blbosť, ale je to pravda.

Zložitosť života nedá sa vyjadriť slovom „ komplikovaný“.  Také slovo ešte nevymysleli.

Okrem žalúdka, je tu ešte hlava. Naplnená myšlienkami zdravými, menej zdravými, aj zlými. Lomcujú nami, bez pardónu. Možnosť ich regulovať, je pre mnohých minimálna a pre jednotlivcov je to privilégium. Pri pomútení hlavy, homo sapiens si berie život. Život  mu visel  na vlásku a ten  sa náhle pretrhol. Zobral si život.  Sú aj takí, čo životom hazardujú. Hazardéri.  Život, nie je hra. Napriek tomu každý jednotlivec, ako by povedal môj kamarát, hrá sa na vlastnom písečku.

Otázku ako prežiť, beriem na vyšší level. Netýka sa len jednotlivca, ale celého ľudstva. Z histórie poznáme sťahovanie národov Európy, v strednej Amerike bol národ, ktorý sa presťahoval a nevie sa prečo. Sťahovanie bolo otázkou prežitia. Učene povedané bolo to z geo-dôvodov. Otázku možno položiť aj inak. Môže ľudstvo prežiť v systéme, kde  o kultúre rozhodujú peniaze? Kde sa ťažko riešiteľné problémy neriešia dohodou, ale vojnou? Vyvražďovaním sami seba? Označujeme sa za civilizovanú spoločnosť, vraj. Nie je to prehnané ? Kedy nájde človečenstvo tejto  Zeme v sebe silu, aby regulovalo svoj život ? Veď len o to ide.

Žiaľ, aj civilizácie, ktorých korene siahajú hlboko do dejín ľudstva, dnes vidia východisko len v zbrojení.

Chuť bojovať sa nesie dejinami ako niť, ktorú nemožno pretrhnúť.

Rimania museli bojovať s Kartágom. Prečo ? Lebo museli. Mali nutkanie. A Kartáginci s Hanibalom, prekonali severnú Afriku, cez Gibraltár, aby  slonmi prešpacírovali cez  Alpy, aby napadli  Rím od chrbta. Aby prežili? Nie, bolo to nehorázne dobrodružstvo, jedného ctižiadostivého dobrodruha, vodcu. Ostatní ho slepo nasledovali. A hynuli. A nevedeli prečo. A to sa deje furt, v celom vývoji ľudstva. Do dnes. Vodca a stádo.

V tom našom európskom priestore boli traja múdri podnikatelia na prelome 18-19 storočia. Každý z nich zriadil spoločenstvo, taký malý štátik, kde organizovali život v ktorom  človek mohol  by byť spokojný. Boli to Fourier, Saint-Simon a Owen. Nepodarilo sa. Prečo? Lebo v nás  je neprehliadnuteľný ostatok z Neandertálcov .

V súčasnej Európe, lídri, fiškusi, neuvažujú ako prežiť. Uvažujú ako deti. Svet je pre nich gombička.

2025