Richtárom mesta bol vtedy učiteľ a básnik Bocatio. Roku 1657 bola založená Košická univerzita s troma fakultami : fakulta jazykov, filozofická a teologická. Podľa Po rokoch hojnosti, prišla pre mesto Košice pohroma. Mesto r. 1550 zachvátil obrovský požiar. Zhoreli kostoly, kláštory, radnica, mestské bány, bašty a celé ulice. Obnoviť mesto bolo možné len za výdatnej pomoci Prešova, Levoče, Bardejova a šarišskej stolice.
Prenikanie Turkov do strednej Európy, pomohlo mestu vo vývoji, lebo sa tu pred hrozbou Turov sťahovala bohatá šľachta, kupci a cirkevná hierarchia.
Situáciu zhoršovalo protihabsburské stavovské povstanie. Vojská Štefana Bocskaya, Gabriela Bethlena i Juraja Rákócziho bezohľadne vykorisťovali mesto.
Aby Košičania nespohodlneli, tak im osud o 124 rokov nadelil ďalší požiar. Vypukol v Mäsiarskej ulici. Zhorelo 250 domov, sklad zo 150 tonami pušného prachu a sklad potravín v dominikánskom kostole.
Aby toho nebolo málo, Kuruci a Labanci striedavo plienili mesto.
Všetko to nešťastie nakoniec pominulo a mesto znovu prosperovalo. Mohlo podporiť kultúrny a umelecký život a tiež dostavbu zázraku gotickej architektúry, chrámu sv. Alžbety.
Pre vysvetlenie. Gotika vznikla vo Francúzsku. Autorom je opát kláštora pri Paríži. Francúzi ju nazývali styl ogival, cudzinci galská architektúra. Až v čase renesancie ju nazvali namyslení taliani manier gotique, tj. na spôsob barbarských germánskych Gótov. A tak to ostalo. Charakteristickým prvkom gotických stavieb sú vonkajšie mohutné priečne steny – múry, ktoré podopierajú vysoké obvodové steny budovy, väčšinou sú to kostoly. Aj dnes by to bol problém, udržať stabilitu tak vysokej steny bez podpory.
Okrem chrámu sú v meste gotické budovy občianskeho charakteru , ako je Miklušova väznica a Levočský dom. A len tak na margo : gotika je najväčšie vzopätie ducha v staviteľstve do dnešných čias.
Gotikou končil stredovek. (1101-1460).
Stredovek bol obdobím viery, vojen a utrpenia, hladomoru a prepychu.
Taliani sa nemohli zmieriť s touto originálnu gotickou architektúru a vrátili sa k antike. Tak vznikol prvý historizujúci sloh nazvaný renesancia (1461-1600), obroda antického umenia…na truc gotike.
Za obdobie renesancie , cca do r. 1580, baroka a klasicizmu do r. 1830,
bola r. 1635 založená Trnavská univerzita, trvala 142 rokov. V Levoči r. 1655 vyšiel prvý slovenský spevník.
A v roku 1657 vznikla Košická univerzita, ktorej rektorom bol Ján Palkovič.
A v roku 1667 vzniklo Prešovské evanjelické kolégium, školský ústav.
A potom nastal Novovek. Nie hupom, ale výrazne.
Európania sa začali vymaňovať z úzkeho zovretia stredoveku. Cestovali už aj za hranice kontinentu. Spoločnosť prešla veľkou zmenou. Stala sa viac materialistickou, voľnomyšlienkárskou a ucelenou. Išlo tu o pokus vytvoriť svetskú kultúru ako protipól cirkevnej kultúry stredoveku. Objavili sa veľké osobnosti tej doby, ktoré pohli dogmatické myslenie tej doby : Petrarka, Boccaccio, da Vinci, Michelangelo, Raffael, a stavitelia Brunelleschi, Paladio, Alberti, Vignola a ďalší.
Kolumbus plavil sa do Indie, lebo už veril, že zem je guľatá a nie ploská, ako to tvrdia dnes niektorí komedianti. A náhodou objavil Ameriku (1492).
V Košiciach pokračovali v budovaní chrámu sv. Alžbety za panovníka Mateja I. Korvína.
Prvá škola v Košiciach s názvom gymnázium bola založená v r. 1514. Košické školy boli strediskami kultúry v meste. Tu sa hrávali divadlá, usporiadali sa koncerty aj verejné dišputy.
Košice obchodovali aj so zahraničím a bohatí mešťania posielali svojich synáčikov na štúdia do zahraničia.
zakladateľa Kišdyho univerzita mala za úlohu :“ V službách protireformácie pripravovať mládež vedecky aj vojensky zvíťaziť nad hroziacim mohamedánskym nebezpečenstvom„. Už vtedy ? Ku škole patrila aj jezuitská tlačiareň. Tlačila učebnice, práce profesorov aj Košický kalendár v reči latinskej, nemeckej, maďarskej a slovenskej. Pre vývoj slovenského jazyka mala veľký význam vytlačená gramatika latinského a slovenského jazyka.


Celá debata | RSS tejto debaty