Mám priateľa vihodňara, ktorý ma v debate občas prekvapuje výrazmi, s ktorými si neviem rady. Raz mi hovorí, pozri na toho pukľateho. Pukľatého, myslíš hrbatého? Hneď ma napadol Zvonár u Matky božej, dokonalý hrbáč, ale rozmýšľam ďalej. Odkiaľ je to slovo ? Nechali ho tu Kelti, alebo Poliaci pri výbere poplatkov pre poľského kráľa … , ktorí to robili vyše tristo rokov? A tak spiščina znie mäkko, ako polščina.
Ale môj priateľ ma nenechal v pochybách o tom, aký je jeho rodný jazyk a ignoroval Bernoláka či Štúra.
Boli časy, hovorí mi, keď bol v móde kapeľuch. Ja som ho tiež mal, teraz sú v móde šiltovky, z Ameriky. Kapeľuch ? Myslíš klobúk? No hej.
A ďalej pokračuje. Kúpil som si včera na desiatu viršle, lebo je to pre mňa šmačne jedlo. No tak, povedz mi to po našom, čo je to za čudo? Predsa párky a nie bežné, ale zipzer , spišské.
Raz som mu rozprával jednu príhodu, ale určitá časť bola pre neho nezrozumiteľná a hovorí mi, čo to džundžoríš popod nos? Myslel som mrmleš.
A tak sme pokračovali veselo. On normálne, ja nechápavo, ale nakoniec sme sa dorozumeli.
Bol u mňa na návšteve a aj vtedy to bolo veselo. Vykladal mi ako rozbil špiglo a tomu sa hovorí, že ho stretne nešťastie. Špiglo? Myslíš zrkadlo?
V kuchyni mi hovorí, aj ja mám takú šerpeňu, ako tu vidím. Domyslel som si, že sa jedná o nádobu. Ale mám aj nádobu, z ktorej nemám žiadny chosen, lebo ju nepoužívam.
Trochu som ho pohostil s krajcom chleba a on hovorí, mám radšej kromku a pokračuje. V poslednom čase kahutam, asi pôjdem k doktorovi. Chceš povedať, že kašleš?
Nakoniec som si zvykol na jeho žargón, ale rozmýšľam, skade sa v našej tisíc ročnej histórii objavili tie cudzie výrazy? Kde majú korene? Napríklad také slovo ako gelendra – zábradlie.
Asi je to tak, že ten náš ľud pospolitý, v minulých dávnych časoch kráľov, grófov, zemanov, nehutoril latinsky, ani maďarsky, ani nemecký a tak si musel vytvoriť zásobu slov, aby sa vôbec medzi sebou dorozumel a kodifikovaná spoločná reč bola v nedohľadne.
Nakoniec to dobre dopadlo a ja sa môžem ako Spišiak dohovoriť v každom kúte mojej rodnej zeme bez úrazu. A tie výrazy svedčia o tom, že tu nie sme od včera, ale máme bohatú kultúrnu históriu.
Koľko cudzích rečí vieš, toľko krát si človekom. A my vihodňare to potvrdzujeme.
2025


Celá debata | RSS tejto debaty