pelmel

Onoho času dostal som otázku, akí sa vlastne rodíme, dobrí či zlí. Odvtedy o tom rozmýšľam. Akí ?

Človek sa rodí ako tvor, bez vlastností. Ak by ho vychovala vlčica, ako sa to stalo v Indii, bol by z neho nepodarený vlk. Ak ho vychová zločinecké prostredie, je z neho iba tvor, akých stretávame v dostatočnom počte v súčasnosti okolo nás a hlavne v politike.

Človekom sa stáva iba výchovou v civilizovanom a kultúrnom prostredí. Do troch rokov ho možno adoptovať, až potom začína vnímať, kde je a čo sa s ním deje. Tu sa začínajú objavovať jeho vrodené dedičné vlastnosti. V zlom prostredí sa prejavia jeho zlé vlastnosti. A napokon spoločnosť za to draho platí.

Už malý človiečik je regulovaný. Zatiaľ rodičmi a v škôlke. Potom je to škola a ulica.

Ak hovorím škola, tak určite to nie je budova, ale učiteľ v nej. Ten formuje už nie človiečika, ale človeka na celý život. V tom procese sa ukážu zdedené vlastnosti tvora, ktorý sa hrdí názvom človek. Až tu sa prejaví, akým je otcom v rodine, kolegom na pracovisku a užitočným či neužitočným v politike.

Regulovanie či usmerňovanie pokračuje a vplýva na nás po celý život. V dobrom aj v zlom. V určitom období nášho života edukácia prechádza v manipuláciu. Človek, spoločnosť aj celé národy sú manipulované v negatívnom zmysle. Ľuďom sú vymývané mozgy, dnes sa tomu hovorí, že sú zombírovaní, sfanatizovaní pre jednu ideu, do tej miery, že sú ochotní bojovať a zomierať.

Neprijímajú iné myslenie.  Ktoré je to pravé, správne už nemožno definovať. Každý má svoju pravdu, žiaľ  pravda je len jedna. Ak človek nenávidí,  nemôže  byť objektívny.

A žiaľ, takto, v nenávisti,  budujeme  náš život.

Česť výnimkám.

2025