pelmel

Švet

by še ruchnul.

Tak si myslím, že poriadok v civilizovanej spoločnosti musí byť. Musíme sa riadiť predpismi a zákonmi, inak by še švet ruchnul.

Veľkú vec urobili naši predkovia, keď dali dokopy jazykový chaos na tom našom malom Slovensku a uzákonili našu reč, našu slovenčinu.

Napadlo ma, ako by reagoval cudzinec, ktorý horko ťažko zdolal spisovnú slovenčinu a ja by som ho pri stretnutí vyzval po našom : hutor, to akože hovor, rozprávaj. Bizovne by nevedel odpovedať.

Alebo už doma, u nás na návšteve, by som ho vyzval:

Podaj mi tu šerpeňu chcem zohriať viršle. Zajeme si, je to šmačne jedlo a ja mám rád kromku gu viršľom .

Alebo, podaj mi to špiglo, chcem sa pozrieť do hardla, bo kahutam. A keďže cudzinec nereagoval, tak mu hovorím : s teba nemám nijaký chosen a obával som sa, že ma švacňe po gebuľi. Na prechádzke mu hovorím, trim še gelendri, bo še tu šmika.

I tak sa stalo, že jeden šarišan sa snažil uzákoniť svoju materčinu za spisovnú. Asi by rozčúlil záhoráka, oraváka, liptáka, gemerčana, horehrončana… lebo každému sa jeho materčina páči. S tým sa nedá nič robiť.

Skúsil to Bernolák, napokon štúrovci to zrovnali a chválabohu nikoho nenapadlo bojovať. A my máme peknú zvučnú slovenčinu na debaty a eventuálne aj na hádky.

Takže, šicko še urovnalo a mi možeme bic spokojni. Tak ako hovorí môj kamarát z Mihaľovec  : bizovne.