pelmel

Pýtal som sa raz Elenky, priateľky psychiatričky na príčinu, prečo sa tá naša známa tak čudne správa? Tak nevyspytateľne. Tak, až to vyzerá, že je nenormálna. Odpovedala mi : je to povaha.

Takže čo to je ? Nie je to hmota, ktorú možno chytiť, nie je to farba, ktorú možno vidieť, nie je to vôňa, ktorú možno cítiť, ale možno ju pozorovať a posudzovať.

Prečo je ten a onen príjemný a sympatický a tamten opak, nepríjemný, až odporný. Kto sa o to pričinil ? Mama, otec, škola, ulica ?

Psychológovia to vedia, ja to len tuším. Je to zdedené. Už len ide o to, po kom.

Jedno je isté, že sa to, podľa mňa, nedá ovplyvňovať. Každý to nosí v sebe. Je to jeho osud a ten je daný už sudičkami pri kolíske.

Život je neľahký. Každý jednotlivec sa derie vpred hlava ne hlava za skyvu chleba, aby prežil. A prežijú, len tí silnejší, tí, ktorí zdedili cieľavedomosť, vytrvalosť, rozum, múdrosť, prispôsobivosť. Šťastní jednotlivci.

Sú to povahy, ktoré netreba ťahať za ruku, vedia čo chcú a dosiahnu to. Vďaka takým, ľudstvo prežíva. Ich povahové vlastnosti sa dedia, žiaľ, musím poznamenať, že sú v menšine.

Povaha má aj črty. Skromnosť, márnomyseľnosť, samoľúbosť, márnivosť, cieľavedomosť a ešte iné utajené povahové črty či vlastnosti. Skrátka a dobre, to nie je len tak dírnix mírnix, ako si to niekto myslí. Povaha je zložitý konštrukt. Keď o niekom počujete, že má zlú povahu, tak sa mu vyhnite. Pokiaľ sa to dá. To sa dobre povie, ale ako sa mám vyhnúť zlej povahe, ktorá je moja, vlastná, súkromné ego. To je už problém, pretože viem, že mám dobrú povahu a nedám sa presvedčiť o opaku.

Nešťastná to rodina, ktorá má niekoho so zlými vlastnosťami a musí s ním žiť. Nešťastný národ, ktorý má v čele takúto obludu a musí s ňou žiť. Stačilo by, aby budúci poslanci prechádzali cez prijímací filter. Tak jednoduché a tak naivné v dnešnej situácii. 2025