Mám priateľa vihodňara, ktorý ma v debate občas prekvapuje výrazmi, s ktorými si neviem rady. Raz mi hovorí, pozri na toho pukľateho. Pukľatého, myslíš hrbatého? Hneď ma napadol Zvonár u Matky božej, dokonalý hrbáč, ale rozmýšľam ďalej. Odkiaľ je to slovo ? Nechali ho tu Kelti, alebo Poliaci pri výbere poplatkov pre poľského kráľa … , ktorí to robili […]

Naozaj, zamýšľa sa niekto nad zmyslom života? A pritom je to tak prosté. Zmyslom je predsa žiť. Tak normálne. Ráno vstať a tešiť sa, že mám pred sebou prácu, ktorá ma baví, že mám rodinu, ktorú milujem. Že som užitočný. Lenže sú tvory, ktorí nie sú spokojné so svojim životom a svoju neschopnosť začleniť sa do spoločnosti presadzujú nenávisťou ku všetkému […]

Onoho času dostal som otázku, akí sa vlastne rodíme, dobrí či zlí. Odvtedy o tom rozmýšľam. Akí ? Človek sa rodí ako tvor, bez vlastností. Ak by ho vychovala vlčica, ako sa to stalo v Indii, bol by z neho nepodarený vlk. Ak ho vychová zločinecké prostredie, je z neho iba tvor, akých stretávame v dostatočnom počte v súčasnosti okolo nás a hlavne v politike. […]

Keď brázdim vo svojej pamäti o histórii ľudstva – človeka, tak sa nestačím čudovať na tom, prečo naši vedátori nazvali ho, toho človeka, homo sapiens – to jest človek obdarený rozumom. Predpokladám, že to bolo preto, aby ho odlíšili od opice. A vystihli to. Opica sa skutočne líši od človeka. Žije v súlade s prírodou a nie je schopná robiť masakry ako človek. […]

Nechcem vytvoriť definíciu kultúry. Na to sú umnejší odo mňa. Sú to len moje nezáväzné úvahy, aby reč nestála. Mám otázky, na ktoré neviem odpovedať. Kedy začíname byť kultúrni a kedy nekultúrni. Prváčikovia sú ešte nekultúrni, maturanti už hej ? Patríme medzi kultúrnych, až keď chodíme na opery, alebo stačí ak vieme obcovať servisom pri jedle ? […]

Ako to vlastne je ? Hora bez lesa je holý kopec. Les môže byť aj bez hory. Napríklad lesopark, lesy lužné, lesy na rovine. Keď si zaumienim rozprávať o našich zbojníkoch, tak to nebudú lesní chlapci, ale hôrni chlapci. Ak zaznie slovo hora, stojím v pozore, ak les, som nevýrazný. V poézii ospevujeme hory naše krásne. Znie to romantickejšie ako keby sme ospevovali lesy. […]