Národovec, to slovo znie akosi tvrdo. Nie veľmi, nie často sa používa, pritom je to normálny výraz pre každého jednotlivca, ktorý má niekde korene, kde sa narodil, vyrástol, má svoju mamu, otca. kamarátov. Národovec je niekto, kto vie kam patrí, kde je jeho domov, kde sa hovorí rečou, ktorej rozumie, ktorú má od svojej mamy a v škole od malička sa naučil písať a čítať a počúvať verše v tej svojej lahodne znejúcej maminej reči. A časom je na to hrdý.
Po rokoch štúdia, práce a svetobežníctva, poznáva aj iné reči a poznáva iných národovcov, s ktorými sa kamaráti, ktorých si ctí, poznáva iné jazyky, inú poéziu, ale to nijako neprekáža jeho presvedčeniu a nepretrháva jeho korene, jeho lásku k domovu. Ba naopak, ju posilňuje. To je národovec. Miluje svoj domov, svoju vlasť, nevyvyšujúc sa nad ostatnými jednotlivcami a národmi. Lenže zrazu, akoby náhodou, aby tomu rozumeli aj svetoobčania sa ten nevinný názov národovca mení na nacionalistu, ale už s iným obsahom slova. Ak niekto je označený ako nacionalista, už je nepriateľom. Už to nie je slovná hračka. Pred nami sa objavujú nacisti, ktorí z ušľachtilého významu slova národovec vytvorili hrôzu.
Taký je vývoj a s tým sa nedá nič robiť. Ibaže, nesmieme národovca označiť za nacionalistu, aj keď gramaticky je to jedno.
V dnešnom globalizovanom svete, ktorý riadia bezdomovci, zakuklení vo svojom dolárovom obale, nemajú pochopenie pre svojbytnosť národov. Cieľom je to pekne zarovnať a dirigovať.
06/2025
Celá debata | RSS tejto debaty