pelmel

Človek aby žil, potrebuje jesť. Aby prežil, potrebuje viac. Niekto minimum, iní akurát a sú takí čo potrebujú maximum. Tak vznikajú rozpory, nezhody, ba aj revolúcie. Revolúcia rieši problémy rýchlo, ale obyčajne na škodu veci. Potrebovali by sme  revolúciu, ale urobenú tak akosi  nejako jemne v rukavičkách, kultúrne.

Človek sa presúva so svojimi problémami dejinami, ktoré zaznamenávajú akoby len tie horšie stránky života. Nepokoje, vojny a tak.

Nespokojných je vždy väčšina. Majú dosť, ale chcú viac, niekedy rebelujú len tak, aby bola zábava. Z nudy.

Spartakus to nerobil z nudy. Uvedomil si, že je človekom. Nebude sa biť o holý život, len pre zábavu namyslených Rimanov. Dostal sa na slobodu a takmer mu to vyšlo. A pritom to bola demokracia. Tak ako dnes.

Človeku nie vždy sa dostávalo dosť, aby prežil. Sám nemal nato, aby to vedel riešiť.  Na pomoc prichádzali bohatí ľudomilovia. Niektorí zo súcitu, iní z vypočítavosti, ale len toľko, aby z ich bohatého stola neubudlo. Stačí rozdať len omrvinky. Bedač sa nasýti.

V dejinách sa vynorili aj boháči, ktorí to mysleli vážne so spravodlivejším rozdeľovaním bohatstva. Už v osemnástom storočí sa objavili osobnosti s myšlienkou založiť spoločnosť, kde sa bude povinne pracovať a rozdávať podľa zásluhy. Boli to Fourier, Saint – Simon, Ouwen a ďalší. Nevyšlo to. Človek je už taký. Nebude pracovať, keď sa mu nechce.

Prišli ďalšie osobnosti. Menej utopickí. Karol Marx svoje vývody podporil výpočtami, ale znovu je  tu háčik, že v nich nie je zakalkulovaný človek, ktorému sa nechce pracovať. Lenin a Stalin na to nedbal. Nechceš pracovať, pôjdeš na Sibír na zdravý vzduch. Vznikla spoločnosť pod tlakom s deformovanou psychikou. Dosiahla úspechy za veľkých  strát na životoch. Túto historickú spoločnosť nemožno nazývať socialistická.

Bol to pokus, ktorý nevyšiel.

Spoločnosť sa nevyvíja ako kolotoč, ale ako špirála, preto môžeme očakávať, že tentoraz to vyjde.

Vzniká zaujímavá otázka. Kto ťahá spoločnosť dopredu ? Osobnosť, vodca, dnes mu hovoríme po slovensky líder, alebo masy ? Kto vie, nech odpovie. Ja si to predstavujem ako vlak. Lokomotíva ťahá vagóny a nie opačne.  Bez vagónov nemý zmysel, je neužitočná, tak ako vagóny bez nej. Iba spolu dokážu niečo vykonať. Nielen v politickom živote, ale aj vo vede. Einstein pohol fyzikou o sto rokov, ale bez masy fyzikov, by jeho teória ostala stáť bez využitia. A tak podobne. Tak to fungovalo za Napoleona, Hitlera, Lenina, Stalina a ďalších nemenovaných lídrov v histórii, ale aj dnes. Dnešných lídrov si určujeme sami, ale je jasné, že bez osobnosti, ktorá vie definovať postup a je rešpektovaná to nejde. Pre vysvetlenie. Vo vysokých funkciách nie sú vždy osobnosti, ale osoby. V tom je tragédia človečenstva. Tragédia je aj v tom, že osobnosti za ktorými masy idú bez rozmýšľania s nadšením, spoločnosť zavedú do slepej uličky, ku skaze. Takže ako ? Tí múdrejší by povedali, musíme byť opatrnejší pri výbere. Samozrejme.

Ilúziu o múdrosti nášho ľudu , o naše masy, stratil som, keď vyšli do ulíc pri zavraždení mladého novinára Kuciaka a hneď vedeli, že za tým stojí Ficová vláda, nebodaj sám predseda vlády Fico. To nie je opozícia, to je premyslený boj proti vláde, ktorá niekomu nevyhovuje. A podarilo sa im to. Zvrhnúť vládu a nastoliť figúrky. Politik a právnik Fico, skúsený z praxe v EÚ, ktorý viedol vládu s vysokým kreditom,  je najschopnejší z dnešných politikov. Nemáme zatiaľ iného, ale máme masy a hóchštaplérov. Žiaľbohu.

Zneužitie más vo svete je už bežné. Vždy sú za tým cudzie, väčšinou americké záujmy tam kde je ropa, alebo jednoducho preto,  lebo pre Američanov je samozrejme, že ich každý musí počúvať. Majú veľmi presvedčujúci argument a to je dolár. Ľahko sa rozmnožuje. Stačí papier.

Keď takzvaná opozícia dostane do rúk zbrane, potom už to nie je zábava s rozbíjaním výkladov, ale boj, ako sa to stalo v Sýrii. Proti ozbrojencom vláda posiela tiež ozbrojencov, zvaných armáda. Prekazili sa cudzie záujmy a odvtedy je prezident  Asad   najväčším nepriateľom západnej civilizácie. Treba ho zničiť hoci aj plynom.  Spomenúť Kadáfiho je dnes už trápne, veď to už bolo tak dávno, že to už nie je pravda. Dnes sa už  prekrúcajú dejiny. Nová  generácia už uverí, že Druhú svetovú vojnu vyhrali Nemci alebo Američania, ako to tvrdil americký prezident a že Rusko napadlo Gruzínsko. Západná vysoko demokratická civilizácia vynašla dvojaké štandardy podľa hesla, čo je dovolené pánovi, nie je dovolené sluhovi.

Spoločnosť sa neprestane vyvíjať bez ohľadu aký to bude  … izmus. Najrozumnejšie by bolo vyškrtnúť ho zo slovníka a ísť dopredu bez… izmov, ktoré iba  dráždia.

Marec 2021