pelmel

Sme iní.

Keď starí  známi sa stretnú na kus debaty a zdvihnú ju na vyšší level, ako sa dnes vyjadrujú  vzdelanci, prídu na to, že každá nácia je akosi opečiatkovaná, že je iná. Južania sú spevaví a bezstarostnejší, severania už menej spevaví a chladnejší. No a tí zo stredu to majú  napol. Úlohu tu hrá slnko a historický vývoj. Južné národy to mali ľahšie ako severné. Všade teplo, teplučko. Mohol sa vyspať pod palmou a ušetriť. Mohol rozmýšľať nad životom a smrťou a kresliť do piesku trojuholníky, dumať nad nimi.  Odtiaľ z juhu prišla k nám mohutná kultúra z ktorej čerpáme aj dnes.

Grécke architektonické prvky používali sa po stáročia, základy aritmetiky do dnes.  Olympiáda, Olymp, Odysea,  je toho mnoho.   Gréci môžu byť naozaj hrdý na svojich ohromujúcich predkov. Podobne to platí pre Talianov, potomkov slávnych  Rimanov. Vzorové mestá s kanalizáciou, verejnými kúpeľmi, amfiteátrom, aqaduktom, nádhernými chrámami a to všetko ešte pred naším letopočtom. Bez týchto vkladov, by nebola kultúrna Európa. Samozrejme, že každý národ v tom kultúrnom vývoji má svoj vklad.

Rozdiel je aj vo vývoji národov zo západu na východ. Prímorské štáty profitovali nielen z lovu rýb, ale aj z objavov ostatného sveta. Vnútrozemci sa lopotili. Kácali stromy, odstraňovali kamene, aby mohli sadiť a siať. Skrátka drina. Nebolo ani pomyslenia na kreslenie do piesku, alebo inú zábavno-vedeckú  činnosť.

Aj malý národ pod Tatrami z čeľade Slovanov , nazývaný Slovákmi prežil. Chránený vencom Karpát zo severu a Dunajom z juhu. Očarujúce údolia a roviny využil na obživu. Hora s drevom, plodmi a zvermi ,  role  a lúky,  pomáhali prežiť. Nič nebolo zadarmo. Halenu, nohavice, klobúk aj krpce si musel utkať sám. Ráno o štvrtej vstávať, do večera tvrdo pracovať.  Rodil sa húževnatý ľud.  Prežil strasti, ktorých  výpočet je veľký, ale dostal sa až do moderných čias.

Dejiny sa píšu až keď sú potvrdené písomne kronikami. Pre nás je to deviate storočie, ale čo bolo pred tým, to je záhada a záhadou ostane. S neba sme nespadli. Naše korene sú hlboko v histórii Slovanov, v histórii ľudstva.

Naše piesne, tance, výšivky a zvyky predstavujú ohromné duševné bohatstvo ľudu. Myslím, že je to aj preto, lebo nám praje podnebie v ktorom naši predkovia žili po stáročia. Štyri ročné obdobia s nádhernou farebnou premenou prírody. Prebúdzajúca sa príroda jari s kobercom lúčnych kvetín, pučiace kríky a stromy. Nádherné leto s teplom tak akurát, farebná jeseň s dozrievajúcimi plodmi a nakoniec úchvatná biela zima znak čistoty. To všetko nie je len tak. Je to dar nebies. Táto zmena prírody, atmosféry a farieb podnecovala generácie našich predkov v bohatej tvorbe zvykov, remesiel, umenia a vôbec duševného bohatstva jednotlivca a kolektívov. Ospravedlňujem sa za netaktnosť, ale nedá mi : na chvíľku si predstavme, žeby sme mali iba obdobie dažďov a sucha, zabíjajúcu akúkoľvek iniciatívu ducha v dusne a spaľujúcej horúčave. Ale poďme ďalej.

Naše piesne chytajú za srdce melódiou,  poéziou aj vtipom. A je ich množstvo. Nádherné výšivky v každom kraji iné. Máme fujaru. Máme utešené dedinky a mestečká, kde každý máme svoj kút, svoje miesto. Domov.  Nezameniteľný s nijakým iným na svete. Naše malé nádherné Slovensko.

Mali sme v minulosti osobnosti, na ktorých nemožno zabudnúť.      Matej Bel z Očovej (1684-1748) bol členom Britskej kráľovskej spoločnosti a viacerých nemeckých. Pápež Klement XII mu udelil medailu. Vydal prvé moderné noviny v Uhorsku (1722). Zaoberal sa geografiou, históriou a prírodnými vedami.

V Banskej Štiavnici bola zriadená prvá Banská škola v Európe a prvá Vysoká škola banícka na svete (1763).

Mali sme slávneho rodáka Adama Františka Kollára, (1718-1783) riaditeľa cisárskej knižnice vo Viedni, bol poradcom ministrov a kráľovnej Márie Terézie. Ovládal turečtinu, perzštinu, hebrejčinu, latinčinu, gréčtinu, francúzštinu, maďarčinu, nemčinu a slovanské jazyky. Celkom dosť. Nazývali ho slovenským Sokratom. Napísal viacero kníh.

Jeho menovec Ján Kollár ( 1793-1852) bol tiež poradcom dvora. Autor Slávy dcéra.

Štúr, Hurban a Hodža urobili „ Rozhodnutie o prijatí slovenského spisovného jazyka „.

A keďže nepíšem dejiny, tak tých čísel je akurát dosť. Chcel som iba poukázať, že už dávno pradávno sme na Slovensku mali slávnych ľudí.

Aj v súčasnosti mali by sme svoju samostatnosť , jedinečnosť , dokazovať v kultúre, umení a v športe.  Politika patrí veľkým hráčom.

Vráťme sa k dnešnej svetovej situácii.

Nie sme bezvýznamní, ale nie  natoľko významní, aby sme hýbali svetom. Musíme si priznať, že je to skôr naopak. Patríme do spoločnosti európskych národov  a buďme radi, že nás ako tak akceptujú. Nepotrebujeme ješitných, samoľúbych politikov dokazujúcich, že sme pupok sveta, ale nepotrebujeme ani európskych politikov, ktorí podliehajú Američanom a vedú tento náš svet do vojenského dobrodružstva. Propagovaná politika obrany je klamstvo.

Situácia sa vyvíja ako  pred Druhou svetovou vojnou. Vtedy celá Európa, včítane neutrálnych štátov sa podieľala na príprave útoku na Sovietsky zväz. Lebo bol komunistický, boľševický. Aj Talian Musolíni , keď konzultoval  so svojim kráľom či sa pridať k tejto vojne, prišiel k záveru, že im po víťaznej vojne z toho niečo kvapne. Nekvaplo. Súčasní politici  rozmýšľajú rovnako. Vedú ľud na jatky. Európa približuje svoje tanky k Rusku. Vraj je to k obrane.  Wermacht znovu je na hraniciach Ruska.

V spomienkach jedného esesáka sa píše, že znovu by šiel bojovať. Zloba a nenávisť.  Nemožno ju ignorovať. Stačí iskra. Tlak Západu na rozvrat v Rusku je obrovský. Pokračuje systematicky .

Generácia, ktorá dnes rozhoduje o osude národov, nechápe súvislosti.  Nuž, je to tiež ľudská vlastnosť.

Civilizácia je ohrozená. Menšiny majú navrch.  Je to absurd. Človek, jedinec sa nestačí čudovať. Ako je to možné a dokedy to bude trvať ?

Tradičný civilizačný vývoj v Európe je nalomený :

• Násilným vstupom cudzej neprispôsobujúcej kultúry
• Objavením elektroniky a jej masového využitia na informácie a dezinformácie nevinných ľudí
• Agresívnym vstupom škodlivých liberálnych myšlienok a spôsobov do života tradičnej spoločnosti

Neriaditeľné rozmnožovanie peňazí, zadlžovanie  bez východiska, špekulatívny bankový systém

založený na bezohľadnom zisku

• Ekonomika sveta, kde už prestali platiť pravidla súťaže. Vedie to jednoznačne ku krachu. Svet, kde sa už  nejedná o človeka, jeho budúcnosť, ale o neobmedzený zisk
• Neustále pribúdanie zbraní. Potrebujeme udržať pracovné miesta. Chorobná logika tejto civilizácie. Ako sa z toho dostať von, na to odpovede nieto ? …ale je na to odpoveď. Vojna. Nič nové v  dejinách Homo sapiens.
• Vykoľajenosť kultúry. Všetko je podriadené zisku. To platí aj pre vrcholný šport. Sú to už gladiátorské hry.
• K problémom nad sily dnešnej spoločnosti, pristupuje pandémia.

Budúcnosť ukáže nakoľko to naruší psychiku človeka zo strachu pred nakazením a izolácie s pocitom väzenia. Hospodárske škody z vynútenej  pasivity budú veľké.

Na záver. Vo svojom pesimistickom príspevku vynechal som  hrozby z vesmíru, ktorých je neúrekom. Takže to všetko berme s rezervou, pre lepší spánok a riaďme sa ako ten chlap, ktorý vypadol z okna    z dvadsiateho poschodia.

Padá a pri desiatom si hovorí, ešte to nie je také zlé.

Február 2021