pelmel

Osud

Zaujímavé slovo. Už pri kolíske naším osudom manipulujú sudičky.

Je to jeho osud, hovoríme. Inak povedané, môžeš sa snažiť akokoľvek, do vienka si dostal svoj originálny osud. S tým nepohneš.

Máme osudové stretnutia. Ovplyvňujú náš život.

Poznať tak svoj osud, to by bolo.

Nevyznieva to optimisticky, ale čo s tým urobíš. Musíme svoj osud znášať. Osud človeka.

Ostáva nezodpovedaná otázka či naozaj podliehame svojmu osudu tak, aby sme svoj život nechali v jeho rukách. Bezbranní.

A je tu ešte jeden fenomén. Osud národov.

Niektoré zanikli, iné na svoju slávnu históriu  s nostalgiou spomínajú.  Boli časy slávnej ríše pod menom Rimania,  Peržania,  Inkovia a …kde sú. Je to osud či vývoj ?

Slovo osud si človek vymyslel na ospravedlnenie svojej nedôslednosti.

Človek, jednotlivec, je zodpovedný za seba.

Národy tiež.

Je to ale pravda ?

Bolo časy dávne, slávne aj menej slávne. Vládli vtedy panovníci rôzneho druhu aj kalibru. Títo panovníci, králi, cisári, cári, mali svojich bratrancov kráľov, cisárov a cárov s ktorými často potrebovali si vybaviť staré rodinné spory. A tak vznikali vojny. Národy, teda poddaní, akosi nestáli za reč. Ich osud bol, ako sa hovorí, spečatení .

Po kráľoch prišli diktátori. Na počudovanie,  získali si na svoju stranu národ, ochotný zomrieť za svojho milovaného diktátora.  Osud vzali si do svojich rúk. Smutné.

Časy sa menia. Národy ostávajú, manipulácia s nimi tiež.

Dvadsiate storočie poznalo dve svetové vojny. Dvadsiate prvé to ešte nestihlo.

Národmi už nemanipulujú králi a diktátori. Manipulujú s nimi spoločnosti s ručením neobmedzeným, moderne nazývanými korporáciami. K nim patria aj sólo multiboháči.

Osud národov je v ich rukách. Nech sa opováži niekto pípnuť.

December 2020