pelmel

Mám neochvejné presvedčenie, že bezstarostné detstvo vnímané človiečikom, ako rozprávka, v pečatí mu osud, ktorý potom každý jednotlivec dostáva v podobe ako citlivec, alebo kostlivec. Ešte dnes cítim to vzrušenie, keď som išiel do Trafiky kúpiť si rozprávku za dve koruny slovenské. Bolo to uprostred vojny, za prvej Slovenskej republiky. Alebo s mamou do kina na rozprávku Kocúr v čižmách.

Rozprávka rozvíja fantáziu a dáva malému človiečikovi ďalší rozmer života, nie len akt jedenia.

Takto potom vyformovaný jednotlivci vytvárajú spoločenstvá, ba národy, ktoré už na pohľad majú rôznu mentalitu, spoločenské myslenie a aj ich dejinný vývoj je poznačený tak, alebo inak.  Poznačený tým, či ten jednotlivec čítal a bol očarený rozprávkami, alebo rástol v alkoholickom opare otca, a stal sa surovým podnikateľom, necitlivým tupým politikom, alebo napokon odlišuje sa, a  hovorí sa o ňom, že jedná ako človek.

Lenže do toho vývoja vstupuje aj osud. Nie je jedno, či sa jednotlivec narodí pod palmami, alebo pod grónskym ľadovcom, alebo ma šťastie a narodí sa v čarovnej prírode pod Tatrami.

Teraz najlepšie by som urobil, ak by som to ukončil na rodinnej, takpovediac nevinnej úrovni, ako by si to želela moja priateľka, plná kresťanskej lásky, ozveny ešte nedávnych Vianoc. Lenže mne to nedá.

V našom životnom priestore je totiž fenomén zvaný zloba, požierajúca všetko. A napokon je tu  politika, ako panské huncúcstvo. Takto ju, takmer nevinne pomenovali naši národovci. Odvtedy sme už ďalej, hodne ďalej. Už to nie je nevinné potľapkávanie v krčme s priateľským príhovorom: hneváš sa ? Nehnevám. Hneváš sa? Nehnevám. Už to dorástlo do nenávisti, ktorá nepozná kompromisy, nepozná toleranciu. Kedy sa už strieľa. A kto nenávidí, ten nie je objektívny.

Nenávisť u našich susedov, slovanských bratov, vyrástla do takej miery, že radšej umrú, ale nepriznajú si svoju hlúposť. Lebo je to len a len hlúposť. A ja musím priznať, že Západ zo svojou „rasovou výnimočnosťou“ víťazí nad zakomplexovanou slovanskou chasou. Tak to bolo, tak to bude a preto my Slovania to musíme ignorovať. Máme svoj život a som presvedčený, že lepší, lebo sme ľudia.

Začína rok 2026 a ja verím a musíme veriť, že zvíťazí sila rozumu a humanizmu, ktorá u nás Slovanov je prirodzená.

2026