pelmel

Z renesančnej architektúry sa vyvinul barok : honosný, veľkolepý, nápadný. Na hlavnej ulici je to kostol františkánov. Je to však iba fasáda. Kostol je pôvodne gotický.

Vyše sto rokov trvalo, než sa prešlo na ďalší historizujúci sloh klasicizmus a empír  (1780 – 1830) a u nás končila svoju kariéru Mária Terézia.

Medzitým na obzore sa objavil kráľ český a uhorský Leopold I. Habsburg (1658-1705). Mal veľké problémy s Turkami. Gróf Tokoli ho neuznával za kráľa Uhorska. Tokoli bol pod patronátom Turkov. Burcoval kurucov proti Habsburgovcov. Chcel  samostatné Uhorsko a keď Leopold I. vyhral vojnu nad Turkami, náhodou tiež pri Moháči r. 1687 ( o 167 rokov) začalo prenasledovanie kurucov, povstalcov proti Viedni. A istý pán generál Caraffa, veliteľ cisárskych labancov dal si záležať a v Prešove urobil jatky. Vyše 20 občanov kurucov dal popraviť. Dnes už vieme, že to neboli žiadne jatky, skôr jatôčky. Už sme omnoho ďalej v humanizme. Tokoli ušiel do Turecka a žezlo povstania proti Habsburgovcom prevzal František II. Rákoci.

Po bitke pri Moháči a po Leopoldovi I. sadol si na trón jeho syn na dobu šesť rokov a Uhorsko bolo zase Habsburské a František II. Rákoci kapituloval v Košiciach. (1711).

Ďalší Habsburg bol Karol VI. (1711-1740). Vydal Pragmatickú sankciu, aby mohla vládnuť jeho dcéra Mária Terézia, ktorá zaviedla povinné Ľudové školy, odborné školy a akadémie, jednotný trestný zákon a všeobecnú daňovú povinnosť.

V roku Pána 1741 bola v Bratislave korunovaná za uhorskú kráľovnú. Bola takzvane, alebo naozaj osvietená.

Mala muža, ktorý sa pričinil o ich 16 detí a pritom mal aj frajerky po širokom okolí.

Mária Terézia tvrdo pracovala, aj vraj 12 hodín, to aby sme nezávideli panovníkom.

Panovala do roku 1780, kedy kreslo odovzdala synovi Jozefovi II. (1780-1790).

Ten vydal Tolerančný patent, to akože, katolíci a evanjelici nemuseli by už proti sebe bojovať. Že sa to už nepatrí.

Medzitým nám popravili (1713) nášho Jurošíka. Kruto a nespravodlivo. Nikoho z grófskej čeľade nezabil, ani možno neozbíjal, mal tam po ruke schopnejších, ako bol on, absolvent seminára, vzdelanec, kuruc.

V tom čase „Veľká ozdoba Uhorska„, Matej Bel z Očovej, r. 1722 vydal prvé moderné noviny v Uhorsku. Bol členom Britskej kráľovskej spoločnosti, a viacerých  nemeckých vedeckých spolkov. Pápež Klement XII. mu udelil medailu. A Slovensko napredovalo.

Prvá banská škola v Európe bola zriadená v Banskej Štiavnici r. 1737 a

prvá Vysoká škola banícka na svete r. 1763.

Za panovania Osvietenej panovníčky bol riaditeľom cisárskej knižnice náš rodák Adam František Kollár (1718-1783). Bol poradcom ministrov a kráľovnej. Bol to génius. Ovládal turečtinu, perzštinu, hebrejčinu, latinčinu, gréčtinu, francúzštinu, maďarčinu, slovanské jazyky a samozrejme nemčinu. Nazývali ho slovenským Sokratom. Napísal viacero kníh.

Na viedenskom dvore bol aj jeho menovec Ján Kollár (1793-1852), poradca Dvora. Autor básne Slávy dcéra.

Bernolák Anton (1762-1813) vydal prvú gramatiku slovenského spisovného jazyka a založil Slovenské učené tovarišstvo. (1782). Malo 500 členov.

Medzitým sa slobodomyseľné myšlienky z francúzskej revolúcie (1789) preniesli aj do Uhorska. Vznikol spolok revolučných myšlienok, spolok ako rýchlo vznikol, tak aj zanikol, členovia boli popravení s peknými myšlienkami na slobodu, bratstvo a rovnosť.

Rok 1840 je rokom nástupu maďarizácie slovanských národov v Uhorsku. Dovtedy sa na úradoch hovorilo aj písalo latinsky.

Štúr, Hurban a Hodža urobili „Rozhodnutie o prijatí slovenského spisovného jazyka“. Písal sa rok 1843.

Pomaly, ale isto sa blížil rok meruôsmi, rok 1848, rok revolučný v celej Európe. Písali sa memorandá, tasili zbrane, bojovalo sa, ale nasledujúci rok už bol pokojný.

Maďari sa chceli odtrhnúť od Viedne, Slováci od Maďarov. Trhali sa, trhali, ale neodtrhli.

Hušťák

4.časť