pelmel

Gregor a jeho kalendár.

Bolo ich celkom šestnásť, teda pápežov. Mňa zaujal pápež Gregor XIII. (1571-85), podľa ktorého máme dnešný kalendár.

V tých časoch, ešte sviečkovej civilizácie , je obdivuhodné, že dokázali sa zaoberať takým komplikovaným problémom. Najprv boli pokusy určiť ročné obdobia podľa obehu mesiaca okolo Zeme, a mnoho iných ďalších neúspešných riešení. Nakoniec, citujem z Dejín sveta: „ bol to Iulius Caesar, ktorý vychádzal z toho, že rok má 365 a ¼ dňa a doplnil každý štvrtý rok o dodatočný deň – priestupný rok. Ani to však nebolo presné. Každoročná odchýlka bola 11 minút. V roku 1582 už celková odchýlka tvorila 10 dní, preto pápež Gregor XIII. nariadil revíziu kalendára. Desať dni sa odpísalo a 5. október sa stal 15. októbrom. Na Slovensku bol gregoriánsky kalendár zavedený roku 1587“. Vďaka, inak by bol dnes chaos.

Najprv však človeka zaujímal denný čas. Ak potreboval zistiť koľko je hodín, musel sa ísť pozrieť na slnečné hodiny umiestnené na stene kaštieľa, alebo si odskočiť do Egypta, kde už roku 1450 pred n. l. vynašli vodné hodiny, kde sa meral čas podľa vytekajúcej vody z dierky nádoby. Nevidel som to, nemôžem potvrdiť.

Čas sa meral aj podľa horiacej sviečky, na ktorej boli vrúbky, jeden diel, jedna hodina. Tiež som o tom nevedel.

Mechanické hodiny sa objavili koncom 13. storočia, vynálezom krokového mechanizmu poháňanom pomocou závažia. Prvý presný chronometer, teda hodiny,   sa objavili roku 1762. Naozaj dávno.

Sledovanie denného času je dôležité, lebo treba vedieť, kedy mám ísť na obed, kedy mám rande, kedy mi ide vlak a pod. A bol to niekedy aj honosný akt, predvedený v spoločnosti, kedy naši dedovia okázalo vyťahovali z vesty guľaté hodinky zavesené na zlatej retiazke. Patrilo to k honoru stredných vrstiev, meštiackej spoločnosti našich predkov.

Dnes ich ukazujú na ruke, drahé, neskutočnej ceny, aby bolo jasné, k akej vrstve  spoločnosti patria. Nám skromnejším stačí mobil, kde ten potrebný čas vidíme.  A hodiniek na trhu s prístupnou cenou je toľko, že ich možno rozvážať z obchodu fúrikom.

Denný čas je potrebný a dôležitý, ale pre pospolitosť občiansku je dôležitejší kalendár.

Rozdelením roka na obdobia, bolo možné určiť čas na sejbu a žatvu, sťahovanie zvierat, sledovať ako beží jaro, leto, jeseň, zima. Napríklad starí Egypťania rozlišovali tri ročné obdobia: záplavy na Níle, sejbu a žatvu.

Zaujímavé je aj to, ako si niektoré národy či spoločenstvá počítali roky svojho vzniku.  Súčasný, náš letopočet sa odvíja od narodenia Ježiša a z praktických dôvodov platí pre celú Zem. Rimania si spočiatku počítali roky od založenia Ríma roku 753 pred n. l. čiže teraz by mali vo svojom kalendári rok 2778 a boli by hrdí, že sú takí zaslúžilí. Moslimovia počítajú roky od založenia islamu Mohamedom okolo roku 600 po Kr.

Podľa jednej múdrej knihy pochádzame z rodu Kromaňovcov. Neandertálci vraj vyhynuli.

Napadlo ma, že vytvorím pre seba kalendár s rokom nula, od Kromaňana Prvého, ktorý žil pred 40 000 rokmi pred naším letopočtom. Je naším praprapredkom.

Zastavme sa pri tom čísle. Je to vôbec možné pochopiť? Štyridsať tisíc.

Dnes by sa v našom kalendári písal rok 42025. Och. Možno by sme sa  cítili dôležitejšie a inak pozerali na našu Guľu zvanú Zem.

Dejinné udalosti sú v hrubých bichliach, ale ja ich premením na niekoľko riadkov v mojom kalendári. Vypichnem pre mňa zo zvedavosti, len niektoré zaujímavé  udalosti, napríklad:

• Feničania vynašli prvú abecedu 1000 rokov pred n. l., čo je v mojom kalendári 39 000 rokov od Kromaňana I.

• Založenie Ríma, vraj to bol Rómulus a Rémus, datuje sa do roku 753 pred Kr. Pre Rimanov je to rok nula. Teraz by si mali písať rok 2778.

Prvá republika vo svetových dejinách vznikla v Ríme roku 510 pred Kr. ,

vtedy v roku 44 pred Kr. zavraždili diktátora Gaia Iulia Caesara a to len preto, aby vzniklo cisárstvo s Oktaviánom.

Teda založenie Ríma r. 753 pred Kr. a rozloženie Ríma r. 476 po Kr., znamená, že Rímska ríša trvala 1229 rokov. Kam sa hrabala tisícročná vysnená ríša Dolfiho.

Pri opisovaní dejinných udalosti vzniká psychický problém pojať do pamäte

množstvo čísel. Nuž, to je naozaj problém a učitelia dejepisu sú isto z toho zúfalí. Lenže patríme medzi civilizované spoločnosti, alebo nie ? Dátumov je mnoho, to je pravda, ale sú také, ktoré by sme si mohli pamätať, napríklad objavenie Ameriky roku 1492 nášho letopočtu. Dnes si to môžeme vysurfovať, to je pravda, ale hlava by nemala ostať prázdna, lebo nepríjemne duní a pamäť potrebujeme trénovať.  Nie len svaly.

Pamäť musí reagovať rýchle. Niekedy sa jedná o život a vtedy na surfovanie nie je čas. A to nie sú fígle.

Nemôžem nespomenúť známu bitku Grékov proti Peržanom pri Maratóne roku

490 pred n. l. Tam zvíťazili proti Peržanom dva mestské štáty Atény a Sparta.    Bojovník, preživší bitku, bežal 42 km aby to oznámil. Dobehol, padol a zomrel.

Klasické Grécko trvalo 338 rokov. Na  našu kultúru dodnes majú vplyv filozofovia a vedci Platón, Sokrates, Aristoteles. A celé stáročia grécka architektúra a staviteľstvo podnecovala vývoj už v starom Ríme a potom v Európe. Od nich poznáme slovo demokracia. S jeho obsahom sa žongluje od jeho vzniku.

Roku 323 pred n. l. zomrel Alexander Veľký,  macedónsky, syn kráľa Filipa. Dejiny ho označujú za najväčšieho vojaka všetkých čias. Ovládol Malú Aziu, Sýriu, Egypt, Babylon, časť Indie. Mal iba 32 rokov. Traduje sa legenda, že keď námorníci nevedeli rozviazať uzol, zavolali Šaniho, lebo vedeli, že on všetko vie, všade bol, všetko skúsil a preto aj uzol rozuzlil. Chceli ho vari nachytať, ale omyl. Alexander nediskutoval, vytasil meč a uzol rozťal. Bol predsa Veľký Alexander. Námorníci prišli o zábavu.

Opísať Čínu do niekoľkých riadkov sa nedá.

Iba tak na úvod. Poznal som na svojom pracovnom pobyte v zahraničí príjemného spoločníka Číňana menom Bao. Opýtal som sa raz, koľko má obyvateľov kraj v ktorom žije. Chybujete, keď si myslíte, že povie napríklad milión. Odpoveď bola 100 miliónov. Ešteže som sedel. Náhodou, aj naše kraje sú dosť veľké.

• Roku 221 pred n. l. vzniklo čínske cisárstvo, ktoré založil ho knieža Čchin, podľa neho názov Čína. Ale poznáme ju aj podľa Veľkého čínskeho múru o dĺžke 2250 km. Kvôli predstave od mesta Aš po Užhorod je 1000 km.

Ďalej o Číne nebudem písať, lebo by som mohol niečo vynechať a tak iba pripomínam, že teraz má Čína 5225 ročnú históriu, ktorá začala na brehoch žltých riek s pomenovaním pre nás tak prozaickým: Houang-He, Jang-c´ tiang a Si-tiang. A od týchto brehov Číňania došli už aj k nám. Na sídlisku máme obchod, v meste reštaurácie, skrátka a dobre usilovní a príjemní jednotlivci a mohutný národ s veľkou tradíciou a veľkou budúcnosťou.

Pripomínam, že nepíšem dejiny, ale niekoľko riadkový kalendár, až som prišiel k času či dobe nula, začiatku nášho letopočtu, ktorý označujeme podľa autora : pred Kr., alebo po Kr. Takže kto to bol ?

Citujem: „ Ježiš sa narodil v Betleheme v Júdsku. Vo veku asi 12 rokov, pri rozhovore s učenými rabínmi v chráme, sa prejavili jeho zvláštne schopnosti. Potom o jeho živote nie je nič známe až do čias, keď mal 30 rokov a začal kázať na verejnosti. Ježiš priťahoval veľké zástupy ľudí. Používal podobenstvá – príbehy, ktoré mu slúžili ako príklady pre jeho učenie. Jadrom jeho učenia je láska a úcta človeka k Bohu a k svojmu blížnemu. Tri roky potom, čo začal verejne vystupovať, ho Rimania odsúdili na smrť.“

Pôvod mena Kristus-Christos je „ toho pomazaného“.

Vznik kresťanstva sa datuje od roku 27 po Kr. do roku 337 po Kr. kedy ho        rímsky cisár Konštantín uznal ako štátne náboženstvo. Názov kresťanstvo je podľa mňa od slova krstiť. Cisára Konštantína pokrstili na jeho smrteľnej posteli.

A môj kalendár sa zastavil v ranom stredoveku (501 – 1100 po Kr.) pri Slovanoch, o ktorých sa rozhoduje aj dnes.

Na konci 9. stor. vznikla zásluhou sv. Cyrila a Metóda cyrilika. Toto písmo vzniklo pomocou gréckych písmen a hlaholiky a používali ho národy slovanské.

Citujem:“ Katolícky Rím a ortodoxný Konštantínopol súperili o vplyv nad východnou Európou. Kyjevská Rus prijala ortodoxnú vieru a zrodilo sa tu ruské pravoslávie. Cyriliku, slovanské písmo, ktoré používajú Rusi a Bulhari, pomenovali podľa vierozvestca Slovanov sv. Cyrila „.

Vladimír, veľkoknieža Kyjevskej Rusi (956-1015) prijal pravoslávie.

Citujem: „ Slovania pochádzajú pravdepodobne z oblasti dnešného Bieloruska“.

Okolo roku 833 knieža Mojmír vytvoril Veľkomoravskú ríšu, ktorej súčasťou bola Morava, Slovensko a Čechy. Franská ríša sa snažila Veľkú Moravu ovládnuť. Ríšu znovu upevnil Svätopluk I., ktorý uzatvoril s Frankami mier“.

Toľkoto z mojich oklieštených dejín.

Ešte spomeniem dôležitý úsek európskej histórie a to je renesancia (1450-1600).

Zrodila modernú západnú civilizáciu.

Priniesla revolúciu vo vede a nakoniec aj zmeny v celom svete.

Ak hovoríme o renesancii, nemôžem vynechať :

– univerzálneho génia Leonarda da Vinciho(1452-1519) a jeho Monu Lízu. Svojimi myšlienkami predstihol čas. Zanechal okolo 7000 náčrtov aj s poznámkami.

– Michelangela- majstra renesancie. (1475-1564) Autora kupoly chrámu sv. Petra, stropnej maľby v Sixtínskej kaplnke, námestia na Kapitole a mnohých sôch s cararského mramoru.

– Mikuláša Koperníka (1473-1543), ktorý objavil, že Zem sa otáča okolo Slnka.

Neodvažoval sa svoj poznatok uverejniť. Urobil to až pred smrťou.

-Galileia Galileiho (1564-1642)…A predsa sa točí…  je jeho populárny výrok. Tento taliansky astronóm, matematik a fyzik položil základy modernej vedy.

V renesancii moc sa pomaly presúvala z rúk šľachty a kléru k bankám a politikom.

Pozn. Vyššie múdrosti som čerpal z Encyklopédie, vydanej v Londýne r.1999 .

02/2025