Fejtón
Mal so pätnásť, keď na stavbe bytovky v Krompachoch na Mauerovej ulici stavali prvý blok. Natieral som tam karbolínom čelá stropných trámov, vtedy ešte drevených stropov. Písal sa rok 1949. Bola to atypická bytovka. Obvodové steny boli tzv. štyridsaťpäťky, z plných pálených tehál v module 300/150/75 mm, tehla tak akurát do ruky, vyhovovala od nepamäti. Stena potrebovala fortieľ majstra, na väzbu rohov, pravých aj ostrých. Stena takto vytvorená vyhovovala v našom podnebí. Mala vyhovujúci tepelný odpor (R=0,6 m2.K/W) a dobrú tepelnú akumuláciu. Vytvorila tepelnú stabilitu priestoru. Stavalo sa tak stáročia, skrátka empíria. S ukončením štyridsaťpäťky skončila poézia staviteľstva. Už nebol potrebný murár a fasádnik, ktorí nám vytvorili naše obdivované budovy minulých storočí a príjemnú atmosféru stredovekých mestečiek. Nastúpil panel a žeriav. Stratila sa ľudská mierka. Nastúpila žeriavová architektúra a éra výšok v staviteľstve. Horor vychodiaci z pocitov medzi mrakodrapmi, dokonale vystihuje duchovnú prázdnotu súčasnej civilizácie. V meštianke som sa dozvedel, že zemeguľa má dve miliardy osadníkov. Akurát dosť. Množili sa však ďalej rekordným tempom. Tradičná výstavba z plných tehál bola pomalá s nízkou produktivitou. Doba si žiadala stavať rýchlo a mnoho. Mnohé mladé rodiny bývali ešte v suterénoch. Pre urýchlenie výstavby sa robili s plných tehál tehlobloky. Prvý krok k zrýchleniu. To nestačilo, až sa objavil vynález nazvaný panel. Ten podstatne urýchlil výstavbu. Prvé panely boli z troskopemzobetónu G57, (hr.240mm, R=0,25 m2K/W, tj. o 40% menej oproti štyridsaťpäťke, s plesnivými kútmi v izbe) výstavba 1958-63. Až pórobetónové panely dosiahli prijateľnú tepelnú izoláciu. Donedávna (cca r.2012) nikto z projektantov sa nezaoberal problémom tepelnej straty budovy komplexne. Pretože nemusel. Zúčastneným to vyhovovalo. Nakoniec zmena podmienok nenastala pre úsporu tepla, peňazí, ale pre úsporu kysličníka uhličitého. Prechod na vyššiu úroveň nebol jednoduchý. Museli sa zísť špecialisti, vypracovať metodické pokyny, postupy výpočtov, vydať predpisy, vyhlášky. Úmorná a zodpovedná práca. Bez práce týchto odborníkov, by sme my projektanti ani nepípli. To všetko pre CO2, o ktorom sme dovtedy ani nepočuli. Meteorológovia už dávno majú zdvihnutý prst. Teplo Zeme stúpa, už sa sporia iba o tom či je príčinou človek, alebo cyklus. Komplexné posúdenie budovy z hľadiska tepelných strát, až teraz dáva obraz o tom či je budova navrhnutá komfortne pre užívateľa. To by malo zaujímať autora projektu – architekta. Poloha budovy k svetovým stranám, umiestnenie okien a ich veľkosť – slnečné lúče v zime a v lete, sálanie studenej steny a zasklených plôch, studená podlaha, druh vykurovania, výmena vzduchu. To všetko má byť navrhnuté tak, aby bol spokojný vlastník , aj CO2 . U jestvujúcich typových bytovkách už sa nedá veľa napraviť, len zatepliť. Vnútorná dispozícia a osadenie budovy voči svetovým stranám sa nedá meniť. Obytné priestory s orientáciou výlučne na sever by z hygienických dôvodov nemali byť, ale existujú. Poznám vežové domy osadené jednou stranou na sever. Je to neprípustné. Ak je situácia aj v radovej výstavbe tak, že je orientovaná sever-juh, musí byť vnútorná dispozícia atypická. V prvých panelákoch sa v kútoch tvorili plesne. Teória prestupu tepla a nedokonalé stavebné materiály z hľadiska prechodu tepla vytvárali kondenzát v obvodovej stene. Styky medzi panelmi, škáry, majú tendenciu nasávať dažďovú vodu dovnútra. Bolo potrebné ten problém riešiť vedeckým postupom. Jednoduchý styk sa menil na komplikovaný. Mal som prípad, ako projektant, so zatekaním dažďovej vody cez jednoduché škáry pórobetónových dielcov. Investor ma obvinil. Nevedel som sa brániť. Škáry na priečeliach panelákoch vytvárali raster. Charakter paneláku. Panelák zmenil fasádu z obyčajnej hladkej omietnutej plochy, na štruktúrovanú, plastickú. Nový typ „ornamentu“. Tie hladké fasády vytvárané od začiatku 20. storočia, kedy uplatnenie ornamentu na fasáde bolo zločinom, tá moderná architektúra jednoduchých tvarov, bez fantázie, bez estetiky, bola vyhlásená za maximum čo sa mohlo dosiahnuť, zavinila aj negatívne cítenie človeka vyrastajúcom v tomto bezduchom prostredí. Zjednodušil by som to na pojem amerika. Nearchitekt Le Corbuseur, otrávený architektúrou 19 storočia, vytvoril nový systém výstavby, ale podstatne, vlastne preto, že bol objavený železobetón a mohol si dovoliť na fasáde priebežné okna a voľnú dispozíciu. Škoda, že sa nezachovala postupnosť podľa „noue architektúr, nouveau archtektúr, u nás tak nepekne nazvaná secesia“. Hranol, kocka, holá fasáda, vrchol „umenia“ . Trvalo to dlho. Bola výhodná pre investora, lebo lacnejšia, výhodná pre výrobu, lebo jednoduchšia. Prešlo už sto rokov. Architektúra mala by pokračovať v myšlienkach „ nouveau architektúr „ zo začiatku 20. storočia. Umenie sa vytratilo aj všeobecne. V obrazovej galérii vystavuje sa prázdne biele plátno so škvrnou v rohu. Pýtam sa sprievodkyni a to je čo ? Ona: všimli ste si tú škvrnu? Alebo, na celej stene sú prázdne rámy s názvami obrazu, alebo, vystavený fúrik s lopatou a staveniskovým odpadom. To si nevymýšľam, to som videl. Úpadok, alebo umelec chce byť za každú cenu originálny ? Takže, panelák je nový výraz v architektúre s plastickou fasádou, žiaľ zlikvidoval ho CO2 . Panelák s výtvarným prvkom samostatného kusa na fasáde, s viditeľnými škárami, nechtiac vniesol do architektúry „ornament“, možno skrytú túžbu architekta trochu tú nudnú fasádu spestriť. Vstupom Le Corbusiera do architektúry vznikli aj nové názory na územné plány sídlisk. Le Corbusieur dvory „zakázal“. Príkladom bola odstrašujúca hustá zástavba v mestách minulých storočí bez svetla a zelene. Architekti sa toho chytili a vznikali sídliska s otvorenými priestormi. Rad za radom, jedno za druhým, ako cez indigo. Na svahovitom teréne je radová zástavba odôvodnená, ale na rovine sa žiada, vytvárať intímne priestory na posedenie v zeleni a priestory pre detské hry, teda zakázané dvory prispôsobené dnešku. V týchto priestoroch by nemali byť v strede umiestnené trafostanice a rozvodne tepla, práve tam, kde sa žiada pieskovisko. Doba panelákov je za nami, alebo nie ? Z moderného mesta v pravouhlom vydaní či sídliska s otvorenými priestormi, radi sa vraciame do stredovekých miest a mestečiek s krivolakými úzkymi uličkami, z ktorých na nás sála čaro histórie, remeselná zručnosť majstrov a ľudský rozmer. Ak by sa to nezachovalo, nemali by sme kam chodiť. S panelákmi by sa to čaro nedalo vyjadriť, ale nová doba, moderná doba, doba rýchlych aut, doba biznisu, špekulácii, novej postihnutej generácii je tu. S tým už nič neurobíš. V staviteľskej histórii je príklad z Paríža, kedy staviteľ Mansart staviteľ Ľudovíta IV presvedčil ho, aby súhlasil s búraním uličiek a vybudovali sa bulváre. Pomohlo to dnes automobilizmu, ale sotva turizmu. C´est la vie. Do absurdity to dotiahli Američania s nehumánnym mesto Nujork. Namiesto ulice s menom význačného spisovateľa, umelca, politika je tam dvadsiatapiataavenue. Tam rastú generácie kovbojov, rambov a pouličných strelcov. V jednej ruke colt, v druhej hamburger. Urbanizmus je nad architektúrou a mali by to rešpektovať tvorcovia zákonov a politici. Dnešné požiadavky na bytovú výstavbu z hľadiska úspornosti tepla sú veľmi náročné. Paneláky sú deravé, okna nevyhovujúce, príprava teplej vody stratová. Podľa mojich skúsenosti ani jedna jestvujúca bytovka nedodržuje požadovanú normu teplej vody vypočítanú z posledných troch rokov. To znamená, že buď je norma nevyhovujúca, nevyjadruje realitu, alebo obyvatelia plytvajú. Z tohto dôvodu je aj výpočet teplej vody u novostavieb nereálny a negatívne ovplyvňuje požiadavku na primárnu energiu A0. Architekt Paňák perfektne vystihol Panelák a sídlisko, až na to hnevlivé vyjadrenie na „tupé“ zateplenie. V histórii staviteľstva to nie je ojedinelý prípad. Aj gotiku čiastočne prekrývali tupé nánosy novej doby. Celé stáročia v staviteľstve vládli slohy. Až prišla nová doba,
kedy stĺpy antického Grécka s kanelúrmi nahradil hladký betón. Zanikli slohy a s tým aj staviteľské umenie a fortieľ majstrov stavebného remesla. Vrcholom je čistá plocha, tak vzývaná architektmi 20 storočia. Vníma to tak aj nearchitekt ? Pýtal sa niekto niekedy bežného občana, čo on nato? Postavte občana pred kaviareň Slávia v Košiciach a pred Baťovu modernú budovu, nech sa vyjadrí ku kráse. Stratené sú generácie prežívajúce v holopriestoroch a v uliciach, kde fasáda je prekrytá reklamami, kde už vlastne nezáleží na tom aké je tam priečelie. V reklamnej časti časopisu je foto jednopodlažného rodinného domu. Tieto domy sú energeticky neúsporné. Pomer plášťa k objemu je nevýhodný. Tepelná strata cez podlahu na teréne je relatívne veľká. Podstatne by sa znížila dvihnutím nad terén, napríklad 450 mm. Podlaha by sa zmenila na strop s tepelnou izoláciou od terénu, so strateným debnení. Vzduchová medzera by znížila stratu na 30 % z pôvodnej. Končím svoje poznámky.
Celá debata | RSS tejto debaty