pelmel

Dlhé noci po slnovrat.

Gazda zavrel bránu stodoly. Nadýchol sa.  Konečne je, ako má byť. Drinu a napätie má za sebou. Už  nepríde o úrodu pre sucho, alebo dažde. Tento rok sa vydaril. Myseľ má už niekde inde. Dni sa začali krátiť, noci predlžovať a s touto čierňavou prichádzajú aj zlý duchovia. Noci, kedy vonku  svieti iba mesiac a dnu iba sviečka. Z každého kúta ide strach. Treba sa na to pripraviť.

Zrýchlený súmrak a strieborný mesiac si už žiada preorientovať sa na nastávajúce dni  dodržiavania tradičných zvykov.  Predkovia ich brúsili, šmirgľovali celé stáročia, aby ochránili dedinu, úrodu, zvieratá a poctivý usilovný sedliacky rod.

Gazda vedel, že to nie sú žarty.

Aby vtáci nezničili úrodu, vždy pri siati si natrel ruky zajačím sadlom, aj keď počul, že v susednom chotári musia siať so zatvorenými ústami. Čudoval sa. Jemu to sadlo pomohlo. Úrodu má v stodole.

Ale boli tu ešte ďalšie problémy. Nemohli sa ignorovať.

Na Martina chodili pastieri po domoch so zelenými vetvičkami a vinšom , aby sa dobytok hojne rozmnožoval. Najnovšie sa hovorí, že Martin mal by prísť na bielom koni. Nuž.

Na Katarínu pastieri trúbením a práskaním bičmi vyháňali strigy z dediny na krížne  cesty. Týmto démonickým bytostiam sa pripisovali všetky neduhy dobytka. Takto pastieri chránili dobytok. Žena, ktorá ráno na Katarínu prišla do cudzieho domu bola považovaná za strigu.

Novšia prognóza znie: ak je Katarína na blate, Vianoce sú na ľade. A opačne.

Deň na Ondreja, to bola ľúbostná mágia. Dievča na Kysuciach to malo ťažké. S klobúkom ženatého muža nabralo vodu s deviatich brodov a deviatich studní, doma do nej hodilo žito. Ak zrno vyplávalo, malo sa čoskoro vydať. To nebolo všetko. Ešte bolo treba ukradnúť drevo z piatich domov, kde bývali mládenci, zohriať na ňom vodu, umyť si vlasy, aby sa mu prisnilo za koho sa vydá.

Na Spiši to bolo jednoduchšie. Z mládencovho dvora zobralo náruč polien. Ak bol počet párny do roka bola svadba.

V Zemplíne a na Horehroní odpočítali na plote  deväť kolíkov a podľa tvaru deviateho  usudzovali či muž bude krivý, alebo rovný a urastený.

V Turci chodili dievčatá triasť ploty a hovorili : plote, plote trasiem ťa, milý Ondrej prosím ťa, daj mi znati s kým budem pri sobáši státi.

Mikuláš, ktorý obdarováva deti darčekmi je už mestským zvykom. Na dedine v ten deň  nemalo sa chodiť do hory, lebo mohlo vzniknúť nešťastie. Do domu sa nesmela vpustiť stará žena, lebo by priniesla nešťastie. Všetko v dome by sa rozbíjalo.

Na Luciu sa strigy a iné zlé sily viac než iný deň v roku usilovali sa uškodiť ľuďom na zdraví a na majetku, preto už v predvečer toho dňa sa pred nimi chránili tak, že jedli cesnak, nad vchodom do bytu aj na stajni urobili s cesnakom kríž a dávali ho aj dobytku s chlebom.

Na Spiši vešali pred dvere stajne metlu, aby sa strigy nemohli dostať dnu.

Strigy sa zdržiavali na rôznych miestach chotára, hlavne na križovatkách, pod mostom, kde striehli na chodcov.

V ten deň sa z domu nič nedávalo ani nepožičiavalo. Nesmelo sa nič robiť.

Aby sliepky na jar  dobre niesli, gazdiná včas ráno párala perie a hnala sliepky z pántov varechou od cesta.

Večer sa niektoré ženy  prestrojili za Lucky. Zakrútili sa do plachty a zamúčili si tvár. Chodili po domoch a husacím krídlom vymetali obydlia. Nesmeli hovoriť. Na stôl im pripravili chlieb, cesnak a vodu. Predstavovali škodlivé bytosti, ktoré vyháňali nepriateľské sily z domu, ak ich domáci pohostili.

V každej obci poznali viaceré spôsoby , ako zistiť, ktoré z miestnych žien sú strigy. Kto to chcel vedieť, mal každý deň od Lucie zatĺkať klinec do stromu, zbierať triesky, pliesť bič, zhotovovať stolček, škrabať kľučku. Na štedrý večer o polnoci potom videl strigy v kostole za oltárom a na krížnych cestách. Aby ho neroztrhali, musel mať u seba mak, z ktorého piekli vianočné koláče,

Štedrý deň,  Kračún od slova krátiť, alebo creatio, deň Ježišovho narodenia, bol medzníkom medzi ubúdajúcim a pribúdajúcim  slnečným svetlom. Slnovrat.

Kto ako robil v tento deň, tak mal konať po celý rok. Kto ráno na lačno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Črepy v tento deň veštili nešťastie. Na klinci nesmelo nič visieť, lebo rodina po celý rok bola odkázaná na cudzích. Vidly museli byť schované, aby kravy neklali. Ak sa pri kysnutí cesto pekne zdvihlo, aj gazdovstvo sa malo dvíhať. Na štedrý večer sa svetlo nesmelo zapáliť, kým nebolo všetko pripravené. Do kúta na hradu zavesili jedličku , zvanú jezuleň, ovešanú orechmi a jablkami. Pod stôl položili sekeru, alebo nejaké železo, lieskový prút a svätenú vodu.

Ak by sa okoloidúci opýtal či mám nejaké skúsenosti so strigami, musel by som odpovedať áno. Bol som jedným z aktérov v slovenskom filme Posledná bosorka. Nebola to síce hlavná úloha, ba ani vedľajšia, ba ani vedľa vedľajšia. Bol som komparzista v cene päťdesiat korún za celý deň. Pred vysokoškolský internát Mladá garda, jedného dňa pristavili  autobus a ampliónom nás vyzýval

na zárobok. Neváhal som a bolo to zaujímavé. Užitočné pre moje vrecko.

Keď išli utopiť na jazere pri Bratislave bosorku, teda strigu, museli natáčanie prerušiť, lebo na oblohe sa objavilo lietadlo. Čudoval som sa, ako vytvorili námestie Trnavy na lúke. Priečelia stredovekých budov vytvorili pomocou lešenia a plátna v ktorom boli vystrihnuté okná a za nimi sa chichotali dievčiny stojace na doskách lešenia. Vrch kostolnej veže vytvorili z vytvarovanej   lepenky držanej pred kamerou.  Skrátka bol som pri tom. Na konci filmovania postavil som sa do šóru a dali mi zaslúženú výplatu.

*

Píše sa iba o strigách. Neboli vtedy aj strigôni ? , alebo sa to skrátka nehodilo do vtedajšej náboženskej  atmosféry ? Honba na nevinné ženy označované ako čarodejnice, ktoré nemilosrdne na hranici upaľovali.

Je to súčasť  západnej takzvanej vyspelej kultúry , ktorou sa pýšia. Oni sú tí čo doniesli svetu osvetu cez žiaru plameňov inkvizície.

*

Okrem dôležitých úkonov proti zlobe vtedajšieho tmavého sveta bol život na dedine plný užitočnej práce.

Cez zimné večery ženy sedávali zväčša v izbe pri zimných prácach, pradení, tkaní, šití, plátaní, páraní peria. Chlapi pripravovali drevený riad, opravovali nástroje, plietli teplé kapce, koše.

Dedina žila po stáročia svojim životom. Bola samostatná.

Vytvorila bohatstvo krojov, čipiek, piesni a tancov. Je v tom zabudovaná fantázia a múdrosť ľudu žijúceho na tomto území vyše tisíc rokov.

Moderný človek už neobdivuje čipky, obdivuje autá. Už nesedí pri pletení košov, sedí pri počítači.

Život rýchlo beží , priam sa rúti. Kam ? Kto to vie, nech odpovie.

Som presvedčený, že ľudia v týchto časoch pri svojej ťažkej každodennej práci boli možno  spokojnejší  ako dnes. Žili v súlade s prírodnými zákonmi. Nepotrebovali hypotéku. Vedeli sa obuť, odieť aj najesť zo svojho.

Končím svoje rozprávanie o období tmavých nocí končiacich slnovratom, ktorý dnes nazývame Vianoce.