pelmel

Boli časy dávne a v našej príhode aj slávne. Neboli asfaltky ani železnice, richtári nevedeli čo je to infraštruktúra. Všade boli neporušené lesy, popretkávané štrkoprašnými cestičkami s miernymi výmoľami, naplnenými  vodičkou pre napájanie lastovičiek a iného drobizgu. Cesty, slúžiace pre kravské a výnimočne aj konské povozy, premávajúce od jednej krčmy po druhú, kde kone vždy poslušne zastali driemajúcemu gazdovi, ktorý vozil na trhy zo svojich polí a políčok potraviny, bez ktorých by nevyžili mestečká a mestá, ako Košice. Husté lesy, plné zveriny, patrili panstvu a pytliakom. Zvlnená otvorená krajina údolia rieky zvanej Torysa, patrila sedliakom, roľníkom, ktorí svojou úmornou prácou na poli a v maštali, svojim osudovým začlenením patrili do lopotujúcej vrstvy obyvateľstva. Zabezpečovali existenciu mešťanov aj meštiakov, vojakov aj a úradníkov Košíc. Čižmári, stolári, krajčíri, holiči a básnici, jedli a pili, užívali si života bez vedomia a svedomia. Živili ich mozole na rukách sedliaka.

Svet a v ňom život, je krutý a nespravodlivý. Naši historici sa dohodli, že sa písal  stredovek (1101-1460), kedy sa zbehli udalosti, nie bežné udalosti, ale vojnové, ktoré dejepisci nazvali Bitka pri Rozhanovciach, hoci pravdou je, že tam bojovali Košičania z neďalekých Košíc.

Bolo to obdobie,  kedy sa na celom svete bojovalo. Vznikali a zanikali ríše. V mene viery a moci, bojovalo sa ostošesť. Pretože stredovek bol obdobím viery, vojen,  utrpenia, hladomoru a prepychu, a s tým nič nenarobíš.

A v tomto krutom svete žila si výnimočná vrstva. Bola to šľachta, ktorej hlavnou úlohou bolo dobre sa najesť. Baróni, grófi, markýzi a králi si udržiavali svoje majetky bez osobnej námahy v dedičskom konaní. Poddaní im svojou drinou umožnili, aby si mohli platiť žoldnierov na udržanie svojej moci a majetku. Tak to bolo všade.  V Európe, aj v Uhorsku. A s tým tiež nič nenarobíš.

I stalo sa, že na počiatku 14. storočia v Uhorsku, zomrel (1301) posledný potomok, dedič, Ondrej III., z rodu Arpádovcov. Vládli v Uhorsku tristo rokov.

A tak nastalo hrýzovisko. Kto z koho. Bol to vek, kedy sa neberú servítky na ústa, ale ako je v Európe zvykom, zbrane. Vznikla tu ohromná príležitosť stať sa kráľom Uhorska. Jedno je isté, že to nevzrušovalo krajčíra Nitku, ani pekára Žemľu. V týchto vrstvách nášho pospolitého ľudu bol pokoj. O trón sa hlásili onakvejšie vrstvy.

Ozval sa Matúš Čák Trenčiansky, pán Váhu a Tatier, Mikuláš a Dávid, synovia palatína Omodeja Abba a mladý anžuovec Karol Róbert, dvadsať štyri ročný mládenec. Bol podporovaný pápežom a to rozhodlo o jeho víťazstve. Bol vnukom neapolského kráľa. V jeho žilách kolovala krv arpádovcov po ženskej línii. Narodil sa v Neapole ako vnuk kráľa Karla II. Už ako chlapec bol poslaný do Uhorska, aby tu uplatňoval dedičstvo a pritom ešte sa mal hrať na dvore s kamarátmi a navštevovať zédeešku. Je obdivuhodné akú úctu dávala vtedajšia spoločnosť, šľachta, ale aj mešťania, tradícii. Aj keby bol debil, ale bol dedič.

Tento cudzinec, právoplatný dedič, nebol vítaný uhorskou šľachtou. A keďže bol stredovek, ako je nám to známe, kašlali na zákony a začal sa boj o korunu. Kto by ju nechcel?

Vznikli roztržky, presnejšie povedané ostré boje. Pán Váhu a Tatier Čák, spolu s bratmi Omodejovcami, proti  Karolovi Róbertovi. On, právoplatný dedič, mal podporu mešťanov mesta Košíc a pápeža Bonifáca VIII. O trón sa bojovalo striedavo niekoľko rokov. Dovtedy v zemi uhorskej, bez kráľa, vznikol chaos, lúpežné prepady a bitky medzi šľachtou.

Nakoniec roku 1312 sa pri Košiciach neďaleko valalu Rozhanovce, začal boj. Vojská Karola Róberta, podporované rytiermi Johanitov, Spišskými Sasmi a mešťanmi, stretli sa s vojskami Omodejovcov a ich spojencov – družín Matúša Čáka. Bola to najväčšia bitka stredovekého Slovenska. Takto je označovaná.

Bola to bitka nielen o trón, ale aj budúcnosť zeme a stabilitu v strednej Európe. Rozhodovalo sa či Uhorsko bude roztrieštenou mozaikou panstiev, alebo ostane jednotným kráľovstvom.

Porážka Omodejovcov bola úplná. Mikuláš padol na bojisku a z obávaného rodu sa stali uprchlíci. Prišli o svoje statky a vplyv. Matúš Čák ostal pánom svojich majetkov, ale jeho autorita bola otrasená. Pre Karola Róberta bolo to vojenské aj symbolické víťazstvo. Dokázal, že je skutočným kráľom, za ktorým stálo mesto Košice, cirkev a verní bojovníci. Táto bitka stala sa medzníkom, kedy sa šľachta začala podriaďovať kráľovskej korune. Košice sa stali víťazom a kráľ im udelil nové výsady. Kráľ si upevnil moc, prestali lúpežné prepady, obchodné cesty boli obnovené, mestá sa mohli rozvíjať, obyvateľstvo si oddýchlo.

Kráľ Karol Róbert z Anjou (1288-1342) vybudoval armádu, zaviedol pevnú menu a stále dane. Obnovil poriadok a tým vznikol postupný hospodársky rast krajiny. Spojencom proti veľmožom mu boli mestá. Dával im zato výsady. V Kremnici založil mincovňu na kremnické dukáty. Banské mestá prežívali obdobie rozkvetu. Slovensko sa stalo zlatou baňou Uhorska.

Syn Karola Róberta povýšil Košice na druhé miesto v postavení uhorských miest. Vydal erbovú listinu, ktorá sa považuje za najstaršiu v Európe. Erb má štyri červené a štyri biele pruhy z kráľovského erbu a tri anjouovské ľalie.

Košice, nachádzajúce sa pri Rozhanovciach.

Ak by som mal písať o Košiciach pre turistov, začal by som odporúčaním, aby prišli vlakom. Máme najatraktívnejšiu stanicu a najromantickejší vstup do vzácneho historického centra k Dómu sv. Alžbety, klenotu gotiky. Je to priama trasa od stanice, cez obdivuhodnú aleju storočných stromov, po mostíku cez bývalý mlynský náhon, okolo krásneho kaštielika s názvom Jakabov palác, po ulici Mlynskej, názvom pripomínajúcej stredoveký mlyn, hnaný vodou náhonu z rieky Hornád, až pred gotický zázrak katedrály a priľahlej kaplnky sv. Michala. Tieto dve historické skvosty spolu s nádhernou budovou divadla, tvoria stred typického šošovkovitého tvaru námestia našich stredovekých miest, s parkmi plných vzácnych stromov a udržiavaných kvetinových záhonov, s fontánami v každom parku. Pri divadle je krásna budova kaviarne Slávia postavená začiatkom 20 stor. v novom slohu nazvanom Nová architektúra. Celá šošovka je plná vzácnych budov, ktorých základy sa začali v časoch gotiky.

Dnes nás fyzikusi presviedčajú, že všetko a vo všetkom je len vlnenie, tak musím konštatovať, že naša súčasná civilizačná vlna nám umožnila bývať v panelákoch vyrobených v továrni a úradné budovy už robíme iba zo skla, takže ak sa pozerám na portál hociktorej vzácnej budovy na Hlavnej ulici, pýtam sa ako to, že títo stredovekí majstri venovali toľko času a zručnosti na uskutočnenie týchto obdivuhodných diel  a vedel by to dnes niekto opakovať? Našinec okolo ide bez povšimnutia, nemá čas, ponáhľa sa do Supermarketu.

Ak sa pozerám na model stredovekých Košíc v Miklušovej väznici, s dvojitými hradbami, tak nie som schopný precítiť tú drinu pri dovoze a výstavbe tohto opevnenia. A proti komu? Naozaj ten Košičan bol v takej zúfalej situácii, že sa do tejto stavby pustil? A čo sedliaci okolo mesta ? Ich povinnosťou bolo iba mešťanov  kŕmiť ? Jedno je isté, starovek, stredovek, dávnovek nedokážeme pochopiť. Bolo to dávno, veľmi dávno a z lajstrov uložených vo vitrínach múzeí sa to nedá. Chýbajú z tohto obdobia romány o problémoch medzi susedami a o zamilovaných Rómeoch, z ktorých by sme zistili ako sa obliekal richtár a pekár. Lenže kto by ich písal, keď nebol papier.

Kam až siahajú korene Košíc ? Bolo to po odsťahovaní Keltov, začiatku sťahovania národov a príchodu Slovanov ? Možno boli súčasťou Samovej ríše. Ktovie? Keďže to nevedia odborníci, tak je všetko možné. Alebo nie?

História sa uznáva, iba keď je uložená na papieri. Košičania žili už v 13. storočí vo vyvinutej osade s farským kostolom. Cez črepiny hrncov môžeme sa dostať hlbšie do histórie, ale do akej hĺbky? A čo predtým, v storočiach predošlých ? Spadli z oblohy? Myslím Košičania. Ale môžeme byť radi, že do toho 13. storočia vydržali, hoci museli  neustále bojovať. Aby mohli dnes pokračovať.

Ešte si povedzme, čo sa dialo okolo nás, v ďalekom svete a tiež v príslušnom vesmíre.

Vo vesmíre bol pokoj a poriadok stanovený Rímom. Zemeguľa bola stredom vesmíru, Slnko obiehalo okolo nej. Dôkazom bol východ a západ slnka okolo Zeme. Platilo to ešte dvesto rokov do príchodu Bruna, Galileiho a Koperníka.

V ďalekom svete zúril mor, čierna smrť. Na Strednom východe spôsobila smrť jednej tretine obyvateľstva. V Európe mor usmrtil asi dvadsať miliónov ľudí. Bagdad a Mekka boli bez života. Hospodárstva a chrámy boli prázdne. To sa dialo počas bitky pri Rozhanovciach, ktoré sú blízko Košíc.