Domov, to nie je len slovo. To nie je len prázdne slovo. Obsahuje podstatu, je ako slnečné spektrum so všetkými farbami. Môžeš brázdiť hoci aj vesmírom, domov máš len jeden. Tam je tvoja mama, aj stará mama, kamaráti aj dobrí susedia. Tam sa nachádza to, čomu hovoríme teplo domova.
Domov, to je aj učiteľ a učiteľka. Otvorili ti oči, aby si videl. A poznal kam patríš. V tom cudzom svete. A šťastný je ten, kto ho má.
Je ešte iný svet. Surový. Nespomenúť ho, znamená byť mimo reality. Je to svet bezdomovcov. Tragédia života. Zavinili si to sami, alebo ich odvrhla spoločnosť ? Je to v podstate jedno. Civilizovaná spoločnosť by nemala pripustiť takú ľahostajnosť k nešťastiu svojich občanov.
Mnohí umní ľudia, konštatujú, že svet je v úpadku. Spoločenský život je naruby. Civilizačné európske hodnoty, ktoré sa tak vehementne presadzujú, sú pokrivené. Za udržanie tradičných hodnôt, ako je mnohodetná rodina s teplom domova, treba bojovať. Už to nie je samozrejmé.
Spoločnosť je rozdelená na presýtených a hladujúcich. Na tých, čo ešte majú domov a na tých, ktorí domov stratili. Na tých, ktorí majú ešte šťastie, že im nepadajú bomby na hlavu a tých, ktorí pod nimi hynú.
Kedysi, z môjho pracoviska, viacerí odišli do Kanady. Môj blízky priateľ s manželkou a dvoma dcérami tiež. Mali byt , chatu, auto, dobré zamestnanie, priateľov. Čo to do nich vošlo?
A Matuška ? Za ilúziou, ktorú u nás pestoval Holywood? Stratili domov, stratili život. Premenili sa na zomby.
Ale mám aj dobrý príklad. Na prechádzke stretávam známeho. Dal som sa s ním do reči. Hovoril, že bol v Amerike, kde má slušné zázemie. Pýtam sa ho prečo sa vrátil?
On odpovedal, keď Slovensko je také krásne. Vyhŕkli mi slzy.
Celá debata | RSS tejto debaty