Farba je fenomén.
Ako vysvetlíš slepému ako vyzerá tento farebný svet, že slnečné biele svetlo sa rozkladá na farebné spektrum neobyčajnej krásy, že ranné zore síce môže pocítiť na tvári, ale je to aj nádherný svetelný farebný zážitok.
Ako mu to vysvetliť ?
Ako mám si to vysvetliť, že rozoznám červenú od zelenej, keď sa to nedá chytiť, pohladkať ?
Farba nám pomáha v orientácii, vyvoláva v nás vzrušenie od vnemu a robí pohodu v prostredí, kde práve sme.
Farba nás sprevádza neustále s pocitom dobrým, ale môže to byť aj pocit negatívny. Umelé prostredie, ktoré je farebne riešené špatne, vyvoláva v nás nepokoj, hoci si to nevieme vysvetliť. Niektoré farby vyvolávajú v nás pocit tepla, iné pocit chladu.
Maliar na svojich obrazoch vyvoláva farbami obdiv, ale aj odpor. Taká je sila farby.
A že tie farby vnímame, je pre nás záhadou.
Vysvetľujem si to tak, že každá farba má svoj kmitočet, učene povedané frekvenciu, ktorú náš mozog eviduje a my rozoznávame farby a ich odtiene. Ak by sme v tmavej komore, nemyslím špajzu, umiestnili farebnú paletu, bola by bez farby, bola by čierna. Frekvencie by nefungovali. Aby fungovali, je potrebné svetlo, denné svetlo, ktoré vyrába pre nás slnko.
A slnko je ten fenomén, ktorý vyrába pre nás uhlie, ropu a repu na cukor. Slnko nám umožňuje vidieť, že ten svet je farebný a ráno vítame ranné zore s hlbokým výdychom vzduchu len preto, že slnko nám vyrába kyslík. Nemám čo dodať.
Autorom všetkého okolo nás je slnko.
Žijeme v prostredí, kde všetko je v pohybe, kde na všetko pôsobia frekvencie, ibaže človek ich ešte neovláda vo svoj prospech.
Celá debata | RSS tejto debaty