pelmel

              KLASICKÝ SVET

499 rokov pred n. l. až 500 rokov po n. l.

Epocha starovekého Grécka a Ríma bola výnimočná. Tieto dve civilizácie ovplyvnili svet v ktorom  žijeme  dnes.

Gréci vytvorili novú spoločnosť, ako obchodníci, námorníci, ovplyvnili mnohé ďalšie kultúry. Filozofi, lekári, a vedci hlásali nové spôsoby myslenia, založené na pozorovaní a diskusii. Vznikalo nové umenie, architektúra a veda. Grécke mestá boli na rovine, ale v strede mesta na vyvýšenom mieste bolo opevnenie, (akropola) a uprostred mesta bolo veľké námestie (agora), určené na zhromaždenie ľudu a trhy.

Gréci dbali na vzdelanie. Chlapci od šiestich rokov navštevujú učebne, kde sa učia písať.  Ryjú písmena do voskových tabuliek. Venujú sa atletike, hudbe a tanci. Dievčatá sa od svojich matiek učia tkať.

STAROVEKÉ GRÉCKO, tvorilo mestské štáty, z ktorých najvýznamnejšie boli Atény a Sparta. Mali vlastné zákony a zvyky a ako sa patrí na ľudský rod, bojovali udatne proti sebe o nadvládu nad Gréckom, boli to peloponézske vojny v ktorých zvíťazila Sparta. Zbytočne, pretože nakoniec aj jej moc upadla a najvýznamnejším mestským štátom stali sa Téby.

Atény bolo rušným mestom obchodu, preslávené debatami aj atmosférou  slobodného myslenia. Diela filozofov Platóna, Sokratesa, Herodotosa a Tukyditesa ovplyvnili dejiny a študujú sa dodnes. Spisovatelia, architekti, umelci, matematici, mali veľký vplyv na rozvoj klasickej gréckej kultúry, ale ako aj mestá Téby, Korint, Samos a Byzantion. Tu sa zrodila demokracia. Hlasovacie právo mali slobodní občania. Atény ovládli Stredozemné more a kolónie v zahraničí. Bola to veľmoc.

Sparta sa veľmi líšila od Atén. Život v tomto mestskom štáte bol tvrdý. Sparťania dbali na to, aby nemali medzi sebou neužitočných a preto už pri narodení postihnutých sa ich zbavovali.

Chlapci od siedmych do dvadsiatich rokov, kedy sa stávali občanmi, museli absolvovať tvrdý vojenský a športový výcvik. Potom vstupovali do armády. Preslávili sa svojou silou, odvahou a oddanosťou.

O zásobovanie gréckych mestských štátov potravou, sa postaral vidiek. Roľníci a otroci chovali zvieratá, pestovali zeleninu, siali obilie.

Do obdobia klasického sveta patrí aj kráľ Filip II. Macedónsky, ktorý dobil  Grécko a jeho dvadsať ročný syn Alexander, porazil Peržanov a ovládol Malú Áziu, Sýriu, Babylon a Egypt aj časť Indie. Založil mnoho miest, aj veľkú Alexandriu a na ostrove Faros 100 m vysoký maják, patril k siedmym divom sveta. Mal iba 32 rokov, keď zomrel na infekčnú horúčku. Dostal titul Veľký.

Rímska republika vládla Stredomoriu, Španielsku, Francúzsku a po porazení Kartága aj Severnej Afrike.

V Ríme o všetkom rozhodovala privilegovaná vládnuca vrstva – patriciovia, preto medzi obyčajnými ľuďmi – plebejcami a patricijmi  vznikali boje, ktoré sa napokon ukončili dohodou, zákonom 12 tabúľ a účasťou plebejcov vo vláde.

Rimania pre ovládanie obchodnej cesty bojovali s Kartágom. Tieto vojny dostali pomenovanie z neznámych dôvodov Púnske a boli tri. V tretej, Rimania zničili Kartágo úplne.

Poznáme mimoriadny čin kartáginského vojvodcu Hannibala, ktorý zaútočil na Rím zo severu. Pohol sa z Kartága s armádou a slonmi po severnej Afrike cez Gibraltár a čuduj sa svete, cez Alpy, so slonmi. Nad Rimanmi takmer zvíťazil.

Rimania vystavali nové mestá, stavali cesty, známa je Via Apia. Stavali mosty pre rozvod vody – akvadukty, postavili obrovskú stavbu pre gladiátorské hry – Koloseum.

Zaviedli poriadok a blahobyt a porazeným obyvateľom poskytli občianstvo.

Napokon, ako  to poznáme z histórie, keď už sa darí ľuďom dobre , vznikajú nepokoje a občianska vojna. Do toho zasiahol Gaius Iulius Caesar, ako celoživotný diktátor, čo sa zrejme nepáčilo republikánom a zavraždili ho. Aj ty Brútus ?

Ale rímska republika sa nakoniec po čase rozpadla.

Rímska ríša vznikla po zániku Republiky ako monarchia, pod vedením prvého cisára Octavia,  prasynovca Caesara. Octavius, prijal meno Vznešený – Augustus.  Za jeho vlády sa obchod rozšíril do Afriky, Indie a Číny. Väčšina porazeného obyvateľstva sa rímskej nadvláde prispôsobila a považovali sa za rímskych občanov. Spájal ich obchod a nie náboženské, alebo národnostné zväzky. Keď dodržiavali zákony, mohli si robiť čo chceli.

Po Augustovej smrti panovali silní cisári ako Traianus, Hadrianus, Antoninus Pius, Marcus Aurelius, ktorí mali absolútnu moc.

Rímsku ríšu tvorili územia Galie, severnej Afrike, Sýrie, Británie a Panónie.

Gréci vytvorili demokraciu a Rimania si ju prispôsobili. Vládli patricijovia, podľa našej terminológie šľachta.

Rimania budovali obdivuhodné mestá, kde bolo všetko premyslene navrhnuté : úradné budovy, verejné námestia, kúpele, štadión, trhy, dielne, sklady a obytné štvrte pre rôzne vrstvy obyvateľstva.

Mestá živil vidiek. Jedno také mesto, už v troskách, Timgát v Alžírsku, navštívil som viac krát.

Rím sa nevyhol morovej epidémii.  Trvala dva roky. Rapídne sa znížil počet obyvateľstva. Potom už

proti Rímu, rímskej ríše, objavili sa nepriatelia zo severu. Boli to Markomani, Góti, Frankovia, Alemani a Vandali. Rím sa musel vzdať ich území. Po porážke Rimanov Gália, Británia a Sýria sa osamostatnili.   A nastal úpadok Ríma. Trval tri sto rokov.

Veľkú ríšu spravovať bol problém, preto Cisár Dioklecián rozhodol, že ju rozdelí na Západnú, kde sa hovorilo latinsky a  Východnú, kde sa hovorilo grécky.

Cisár Konštantín snažil sa zastaviť úpadok ríše. Presťahoval sa z Ríma do mesta Byzancia, ktoré premenoval na Konstantinopol. Bol to nový veľkolepí východný Rím, zatiaľ západná časť ríše upadala, až zanikla.

Konstantín podporoval kresťanstvo. Zvolal biskupov a prikázal im vytvoriť doktrínu a zjednotiť cirkevné pravidla. Snažil sa o vybudovanie novej kultúry v ríši. Považoval sa za spasiteľa rímskeho impéria.

Po rozpadnutí západnej časti rímskeho impéria vznikali germánske kráľovstva. O rozpad rímskej ríše sa pričinili Barbari.

Pomenovanie Barbari, cirkuluje ešte stále v našej pospolitosti. Rimania takto nazývali všetkých, ktorí boli severne od ríše a nemali akurát rímske oblečenie a ich spôsoby žitia. Boli to  Frankovia, Alamani, Gótovia, Vizigóti, Vandali, Huni.

O Húnoch sa píše, že ich Číňania vyhnali z Mongolska a oni sa usadili v strednom Podunajsku, odkiaľ robili výboje s vojvodcom Attilou. Spojené Rímske a Vizigótske vojska Attilu porazili. Húni po smrti Attilu sa presunuli na východ na Ukrajinu.

Na juhu Nemecka žili Kelti. Tvorili voľné zoskupenie kmeňov. Ešte pred Rimanmi ovládli väčšiu časť Európy. Prijali kresťanstvo a rímsku nadvládu. Po páde Ríma sa keltské tradície zachovali len v Írsku, Bretónsku a Škótsku.

Umenie v tomto klasickom svete sa už venovalo kráse, nie len náboženstvu. Tu vznikla socha bohyne Afrodity, známa ako Milóska Venuša.

Architektúra zaznamenala výrazný pokrok. Bol postavený aténsky Partenón, Rimania vynašli krížovú klenbu, oblúky,  stavali veľkolepé akvadukty, vynašli betón, stavali obytné štvorposchodové budovy.

Veda a technika. Na čerpanie vody sa používala Archimedova skrutka, na mletie zrna Rimania používali vodný mlyn.

Neviem odpustiť Rimanom a Grékom, že dopustili zničenie svojho neopakovateľného dedičstva. Ako mohli zničiť Coloseum, Akropolu a ďalšie a ďalšie pamiatky nevyčísliteľnej ceny. Samozrejme, zoznam je nekonečný a dáva obraz toho, ktorý má tú drzosť, že sa nazýva človek, dokonca človek rozumný.

Pokračovanie Raný stredovek 501-1100 n. l.

V tomto období vládli vo svete štyri hlavné ríše:

• rímska,
• Čína s dynastiou Chan
• Sásánovci na Strednom východe
• v Indii dynastia Guptovcov.

Zanechali za sebou veľkolepú epochu, ale nakoniec všetky postupne zanikli.