Sedím v bratislavskej knižnici, pred sebou mám hrubú knihu s názvom Kapitál. Moja úloha je vypracovať koncept. Presne neviem ako na to, ale ani môj rýchlo kvasený asistent politickej ekonómie na Fakulte architektúry nebol v tom lepší. Písal sa rok 1954, bol som v prvom ročníku. Od toho okamihu, vlastne mal by som patriť medzi marxistov. Z knihy bol som zmätený. Je to ťažká filozofia. Nezapamätal som si nič a bol som presvedčený, že tí naši vtedajší vrcholoví politici to nečítali. Taká bola doba. Doba experimentov.
Prechádzam sa sídliskom smerom do lesoparku a zisťujem, len tak náhodou, že už nie je ani jedno voľné miesto pre auto. Už si nemôžem kúpiť auto, aj keď nato mám, lebo, kde ho zaparkujem? Čítal som vyjadrenie, že už je vyše 40% áut nepredajných a vždy sú nové s novými reflektormi. Kde sú tie časy, kedy sme tak veľmi túžili po aute. Máme vybudované, na našej úrodnej pôde, prekvapujúce krásne predajne všetkých svetových značiek.
Prechádzam sa po supermarkete a pozerám sa na preplnené regály, až hore po strop a nevdojak ma napadá, že to nikto nikdy nekúpi. V inom markete napočítal som toľko druhov vysávačov, že to ani neprezradím, lebo mi to nikto neuverí. Nakoniec je to fajn, môžem si vybrať. Keby náhodou som sa vyjadril, že na výber mi stačí tri, štyri druhy, tak ma označia za komunistu.
O marxizme toho veľa neviem, ako som sa vyššie vyjadril, skôr tuším, že ten Karol, po našom Karči, sa raz vyjadril, že hospodárska kríza vzniká z nadvýroby. Dosť pochopiteľné. Obchodník nebude objednávať, keď už nemá komu predávať. Liberálna demokracia ponúka východisko : prebytok vysypeme do mora, alebo zošrotujeme. Aké jednoduché. Stačí mať slobodného ducha. Čo tam po osude Sveta.
Ak by som si dovolil vysloviť názor, že by sa mohlo plánovať, napríklad v päťročniciach, čiže predvídať budúcnosť, ako to bolo za Husáka, tak na mňa vyskočí priateľka, čo to za blbosť, veď inde neplánovali a mali sa lepšie. Prezradím, že moja priateľka je potomok mlynára, ktorému vzali mlyn.
Nuž každý má svoju pravdu, žiaľ pravda je len jedna. A ťažko sa dokazuje. Celé stáročia naši predkovia videli vychádzať slnko na východe a zapadať na západe, čiže bolo nad slnko jasné, že slnko obieha zemeguľu. Spriečil sa Džordáno Bruno, tak ho upálili. Ale pokrok napreduje. Dnes učia deti na kolektívnom Západe, že druhú svetovú vojnu vyhrali Američania a Angličania. Skús to vyvrátiť, tak ťa upália. Žonglovanie s pravdou je už normálne, bežné a je súčasťou liberálnej demokracie.
Kopuláciou nepredajného tovaru sa to nekončí.
Kopuluje sa aj napätie. Výsledkom je iskra a za ňou plameň. Plameň vojny. Každý začiatok vojny má jasné odôvodnenie a každá vojna raz končí so smútkom pozostalých. Skončila aj tá 30 ročná, aj tá 100 ročná. Kto by sa dnes zaoberal tými krátkymi 4 ročnými ? Boli také krátke, že nestoja za reč. Skúšame to znova. Prečo nie? Ukrajina, Izrael a na obzore sú ďalšie, neviem aké, ale budú.
A čo s tým vývojom má Karol ? Nuž iba to, že príčinou je kapitalizmus. Riskujem, že s tým nesúhlasí moja priateľka, lebo im zobrali mlyn. 10/2014
Celá debata | RSS tejto debaty