Vyšla mi kniha

Vyšla mi kniha,

kde Ti vyšla, na kopec ? Hovorí mi kamarát.

 

Má pravdu. Musím sa opraviť. Vydavateľ mi vydal knihu. Bol som pre ňu, totiž pre všetky výtlačky. Teraz sú u mňa na podlahe v izbe a neviem čo s nimi.

Pri prvej prechádzke lesoparkom, pokúsil som sa knihu ani nie predať, ale darovať  dvom známym s ktorými sa stretávam viac ako desať rokov, preto bez bázne a hany  ponúkol som im moju čerstvú duševnú prácu, uloženú na papieri. Imro, bývalý účtovník ma prekvapil: „ Ja nečítam knihy“. Jozef mi hovorí, niekedy som čítal, teraz už nečítam. Dohováral som im, že už sa tu stretávame vyše desať, myslel som si, že sme už kámoši. Nepohlo to s nimi a ja som sa hanbil, že sa ponižujem. Veril som si a som presvedčený, že som napísal zaujímavé dielo a mojou snahou bolo dosiahnuť, aby aspoň niekto to zhodnotil a narazil som na kamarátov.

Znamená to, že zbytočne som otravoval vydavateľstvo, platil mu za vydanie knihy, len preto, že o moju  knihu nie je záujem. Aj keď je zadarmo?

Pomýlil som si dobu. Možno sa mýlim, ale niekedy vydavateľ, nielen knihu vydal, ale aj distribuoval a platil autorovi za jeho dielo.

 

Teraz, sedím u vydavateľa pred kopou svojich kníh a on sa ma pýta, čo s tým urobíte ? Pripadá mi to ako zlý vtip.

 

Myslel som si, že každý vydavateľ má väzby na kníhkupectvá. Považujem to za samozrejmé, takže keď ma ten môj, presvedčoval koľko kníh už vydal, tak som bol presvedčený, že keď si zaplatím, tak sa postará o distribúciu. Bol som naivný, som naivný, prespal so dobu. A tak tá kopa je u mňa na podlahe. Vychádza mi to tak, že prešovský vydavateľ nie je celkom na vine. Mesto Prešov nie je valal a dnes nemá obchod s knihami. Bankrotoval ? Kultúra bankrotovala ? Kam sme sa to dostali ?

Kopa kníh je predo mnou, zobral som jednu z nich a prinútil sa ju prelistovať. Ten môj zázrak a zistil som, že jedna z mojich básní je tam dva krát a že chýba fotografia kostola z Bačkova, ktorý ma dostal do zoznamu čestných občanov obce a ďalej už neskúmam. Stačí.

 

Pred vydaním knihy, ma vydavateľ pozval do reštaurácie, aby som tú knihu schválil pri jedálenskom stole a okolitom lomoze jedálne. Bol som v pomykove. Mám tu listovať s mastnými prstami? Ako sa mám zachovať ? Povedal som po našom OK. Dobre.

Moja chyba, moja neskúsenosť. Mal som požiadať, aby mi to dal domov na posúdenie, ale dôveroval som mu, veď sa chválil, koľko kníh už vydal. Dostal odo mňa kompletné podklady. Nenapadlo ma, že si dovolí ich meniť. Ignoroval aj môj návrh na titulnú stranu. Po nepríjemných diskusiách, nakoniec súhlasil.

 

Knihu som však nepísal zbytočne. Písanie bolo mojím potešením. Vzrušovalo ma to. Vracal som sa do pestrej minulosti svojho života a opisu doby,v ktorej som žil. A v podstate som ju ani nechcel vydávať, ale prečítala ju moja známa a presvedčila ma, že je zaujímavá a  aj vydavateľ potvrdil, že je dobre napísaná. Namiesto jednej, mám sto osemdesiat. Na podlahe. Naivita či hlúposť ? Asi dokopy.

 

Kniha má dnes cenu obeda v reštaurácii. Ak by som tie knihy chcel predať so ziskom, tak by stála jedna desať euro, aj keď v Levoči bol jeden obed dvadsať eur.

Rok duševnej práce, pre mňa zaujímavej. Boli to hodiny a hodiny za počítačom, dni, týždne, mesiace. Cena knihy desať, hodnota knihy nespočítateľná. Imro by povedal, načo si to robil ? Tvoja chyba. Nemám záujem.

 

Ľutujem spisovateľov, ktorí sú existenčne závislí od písania.

 

Keď som začínal uvažovať o vydaní knihy, tak so pomýšľal, že budem hľadať sponzorov, ako je to zvykom. Nechal som to a celý náklad platil som sám s tou zvrátenou úvahou, že zaplatím čitateľom ja sám, len aby boli takí láskaví, aspoň niekoľkí a prečítali moju knihu. Áno, je to irónia. Moja, ako mám to vo zvyku.

 

Nakoniec nie je to také zlé. Stretol som v lesoparku ďalších dvoch známych. Poznám ich iba z videnia, ale moju knihu prijali s radosťou. Jeden z nich mi rozprával o Amerike, kde bol dlhší čas. Mal tam príbuzných zo starých čias. Pýtal som sa ho, prečo tam neostal ? Keď Slovensko je také krásne. Vyhŕkli mi slzy.

Na záver moja báseň o domovine.

 

Korene

 

Domovina,

 to lúka, rieka, pohľad na hory,

 to prvá cesta do školy,

prvé písmenka šlabikára,

známe slová, ako hovorila

moja mama.

To atmosféra, to duch, to niť,

čo nemožno umom vysvetliť.

Pri spomienke na domov stačí málo,

 aby nám srdce pookrialo…

 tvár slzami pokropilo.

*

Možno je to tým, že každý krok na tejto zemi,

je našimi predkami prechodený.

Isto je to tým, že od storočia piateho,

so Staroslovákmi sme tu navrstvení.

Tieto vrstvy tvoria nás i domov náš.

 Hrdo hovoríme tomu

Naša vlasť.

 

Na záver chcem poznamenať pre mojich čitateľov ako bloger, že bol by som rád, aby z mojej kopy ubudlo. Neoľutujete je to zaujímavé čítanie. Prihláste sa na e-mail:

ladislav.basti@gmail.com

 

Október 2024

Karol Marx

14.10.2024

Sedím v bratislavskej knižnici, pred sebou mám hrubú knihu s názvom Kapitál. Moja úloha je vypracovať koncept. Presne neviem ako na to, ale ani môj rýchlo kvasený asistent politickej ekonómie na Fakulte architektúry nebol v tom lepší. Písal sa rok 1954, bol som v prvom ročníku. Od toho okamihu, vlastne mal by som patriť medzi marxistov. Z knihy bol som zmätený. Je [...]

Suchý záchod

22.09.2024

Stretol som priateľa, ktorý sa odsťahoval z mesta na vidiek. Sťažoval sa, že keď sa s manželkou v podvečer prechádzajú v priestoroch novopostavených rodinných domov necítia sa v pohode, lebo ovzduší cítiť odór, jemne povedané smrad od vetraných , prípadne práve čerpaných žúmp. V štvrti chýba verejná kanalizácia. Chýba, lebo je to je to drahá investícia, [...]

Ó, Americký sen

04.09.2024

Pozerám a počúvam Čantanogučuču, sledujem krásavcov s množstvom saxafónov a hrajúceho Glenna Milera. Pozerám na očarujúceho Róberta Redforda v objatí Memory. Sledujem hlboké vrásky Charlesa Bronsona, ako hovorí Claudii Cardinále so stoickým výrazom neohrozeného hrdinu, pozerajúc do diaľavy, zamrmle, že sa vráti. Nemôžem zabudnúť na skúmavý pohľad [...]

SR NRSR 19.schôdza 15.deň konsolidácia BAX

Výstavu obrazov ministra Kamenického navštívili Fico, Gašparovič aj Schuster

13.11.2024 08:00

Celá 20-poschodová budova na Kalinčiakovej ulici v Bratislave bola pod dohľadom štátnych bezpečnostných zložiek

dopravná polícia, kontrola, rýchlosť, meranie,

Pri Dolnom Kubíne sa zrazil autobus s autom, hlásia ranených. Úsek je neprejazdný

13.11.2024 07:41

Polícia upozorňuje na neprejazdnú cestu pri Párnici.

pôrod, dieťa, novorodenec, pupočná šnúra, odber pupočníkovej krvi, pupočník, narodenie

Nórka po 60 rokoch zistila, že jej po pôrode vymenili dcéru. Úrady na to prišli už oveľa skôr, vec ale zatajili

13.11.2024 07:10

Okolnosti zámeny detí v nemocnici Eggesbo sú dodnes nejasné.

vojna na Ukrajine

ONLINE: Pentagón spočítal, koľko dolárov má ešte pre Kyjev. Johnson varuje: Bez peňazí USA pôjdu bojovať na Ukrajinu Briti

13.11.2024 06:20, aktualizované: 08:03

Pentagón má ešte počas éry Bidena k dispozícii miliardy dolárov, aby vojensky podporil Ukrajinu.