pelmel

Pozerám a počúvam Čantanogučuču,  sledujem krásavcov s množstvom saxafónov a hrajúceho Glenna Milera.

Pozerám na očarujúceho Róberta Redforda v objatí Memory.

Sledujem hlboké vrásky Charlesa Bronsona, ako hovorí Claudii Cardinále so stoickým výrazom neohrozeného hrdinu, pozerajúc do diaľavy, zamrmle, že sa vráti.

Nemôžem zabudnúť na skúmavý pohľad zúžených neúprosných očí, skrytých pod širákom, s cigarou v kútiku úst, s plentou cez rameno, takže nevidno jeho colt, ošúchaný od rýchleho tasenia. Neohrozený Eastwood, hrdina s menom pre nás komplikovaným, skrátka Východný les.

Neobídem ani svojho obľúbeného krásavca Paula Neumanna, ktorý mal len  jednu manželku, čo je unikát v tejto brandži. Zazlievam mu, že nenavštívil rodisko svojej mamy na Slovensku.

Medzi mojich preferovaných jednotlivcov patrí aj neameričan Matuška, obdivovateľ  westernovej romantiky, ktorá ho priviedla do krajiny snov a mohli sme ho vidieť ako opravuje s kladivom v ruke chalupu vo vysnenom Eldoráde. Nečudujem sa mu, lebo i ja som hltal ošúchané Rodokapsy, písané českými autormi, uchvátený kowbojom  Jimom, ktorý dokázal spievať a pískať tú istú pieseň z Oklahomy až do Arizony.

Očarený bol aj Karol May, ktorý vraj Ameriku ani nevidel, ale nám zanechal  posledného Mohykána.

Z amerického sna sa ušlo aj mojim kámošom zo školských lavíc, ktorí dedili majetok po otcoch Amerikánoch.

Ale Amerika už nie je tá, ktorú poznali naši pradedovia, kedy tam utekali za lepším životom.

Dnes počúvam, že Amerika zvíťazila nad Hitlerom.

Ó, Amerika, vráť sa do čias, kedy si rozdávala americký sen, nádej na lepší život.

Vráť sa tam, kde si bola pred Vietnamom, Irakom, Afganistanom a ….a……

Sept. 2024