Prechádzam sa po lese. Denne. Nie po hocijakom lese, ale dubovom lese.
Nekonečný les, duby a dubiská. Veľmi zriedka sa tam objaví buk. Veľakrát som Eve a Elenke vysvetľoval, ako rozoznať dub od buka. Dub drsný, buk biely. ( dd bb ) Aké jednoduché. Eva je moja žena. Priateľky ju volajú Evička, ja len Eva. Evička, je to pre mňa nevhodné. Ani neviem prečo. Asi v detstve som neznášal maznanie.
V hlbokom lese, v rokline, na strmom svahu objavil som buka. Mohutný strom, zaujímavý asi v tom, že vo výške dvadsať metrov sa rozdvojuje. Chodil som okolo a čakal, kedy mi tá polovica spadne na hlavu. Dočkal som sa. Spadla, ale chvála bohu nebol som pritom.
Blúdim po tom dubovom lese, keď zrazu na nečakanom mieste, v hĺbke lesa, zjavil sa mohutný buk, akoby z oka vypadol tomu, okolo ktorého som často chodieval a ktorý nevydržal a rozpadol sa. Vo výške dvadsať metrov má ťažkú ranu, od odpadnutej polovice.
Dva rovnaké mohutné buky, akoby dvojčatá s rovnakým osudom. Nedalo mi, aby som nešiel k nemu bližšie. Obišiel som ho a…zabudol som zatvoriť ústa. Na kmeni vyryté precíznym písmom smútočné rozlúčkové slová rodinných príslušníkov zosnulej milovanej osoby.
Objavil som tajné pietne miesto neznámej rodiny v hlbokom lese, navštevované pravidelne. Sú tam nové písmena a na zemi čerstvý drevený krížik s nápisom. Nie na cintoríne, v hlbokom lese. Chceli, aby to nikto nevidel, aby to bolo v hlbokom utajení, ich láska a bolesť zároveň za milovanou osobou, na ktorú nemožno zabudnúť. Túto pietnu tajnú skrýšu nechám si pre seba so zavlhnutými očami.
Ale, priznám sa, aj ja mám svoj strom. Je to mohutný dubisko na okraji lesa. Má dosť slnka a vzduchu, aby vyrástol do výšavy . Denne ho objímam a prihováram sa mu. Ťahaj ma do stovky.
Prechádzam sa po lese. Denne. Nie po hocijakom lese, ale dubovom lese a s prekvapením zisťujem, koľko je tu vyvalených stromov. Po jednom, po dvoch, niekedy až tri vedľa seba. Jeden padne a strhne so sebou ďalšie dubisko. No a čo, myslím si, padli a je to, ale po čase začal som uvažovať o tom prečo padli. Uprostred lesa ? Veď keď je fujavica tak pôsobí skôr na okraji lesa, alebo žeby to bol vír. Všimol som si, na moje prekvapenie, že tie mohutné duby majú tenké korienky, možno preto?
Minule, keď som išiel po obvyklej svojej trase cez les, začul som za svojim chrbtom ostrý zvuk, tresk. Obzerám sa dookola a neviem si to vysvetliť. Na druhý deň idem ako obyčajne a na mojej trase je prekážka; zvalené dva duby vedľa seba. Mám dôkaz, že padajú bez vysvetlenia. Padli za mojim chrbtom, keď bol v lese úplný pokoj, bezvetrie, ticho. Uprostred dňa. Momentálne je v lese mimoriadne veľa pováľaných dubov. Nikdy v minulých rokoch som nevidel toľko stromov na zemi.
2024
Celá debata | RSS tejto debaty