pelmel

Európa zažila dve svetové vojny a hrnie sa do tretej. Bolo to už predsa dávno, tak dávno, že nie je načo spomínať a nieto ešte brať vážne.  V učebniciach je to zhrnuté do niekoľkých riadkov, ktoré nenarušia vedomie   ani svedomie čitateľa, budúceho politika, dnešného politika, ktorý sa hrnie o sto šesť do tretej zničujúcej vojny.  Veď čo. Každý chce byť niečím  zaujímavý. Možno by pomohlo tím, čo rozhodujú, premietať opakovane, nemecký film z Prvej, podľa Remarqua o hrdinských maturantoch sediacich a umierajúcich  v zablatených zákopoch, alebo nemecký film Stalingrad. Dnes mali by to Nemcom povinne premietať. Už zabúdajú na svoju krutú skúsenosť.  Nemecké tanky znovu sa hrnú  na východ. Ako sa to dá zdôvodniť ? Treba na to psychológa, alebo dokonca psychiatra ? Žeby Západoeurópania od blahobytu z hlúpli ? Od vojny prešlo 78 rokov relatívne pokojného vývoja spoločnosti. Aj my na tom malom Slovensku  začali sme sa mať dobre, hoci ako óperi. To už je náš osud malého národa, bez moreplavcov objavujúcich kolónie.  A znovu nás zaťahujú  hlupáci  v politike do smrteľnej situácie, ktorú nemôžeme ovplyvniť, ale určite na to doplatiť. Už nám  chýba len Rýchla divízia pochodujúca od Tatier po Azovské more.  Áno, je dosť vzdelaných, ale málo múdrych. A takto bolo zrejme v celých dejinách ľudstva. V skutočnosti, sú to dejiny vojen. Mne už  to tak vychádza, že osoba, ktorá sa dala na politickú kariéru, či už  to bolo za čias Antiky, alebo  inokedy v dejinách, vždy sa rozhodovala vo svoj prospech. Naoko, dokonca, aj za kolektív. Bližšia košeľa ako kabát. Výnimku tvoril Ghándy, slabučký telesne, ale obor na duchu. Chýba nám. Porazil Britov, ktorí sú dnes najväčší vojnový štváči. Priateľka rezolútne vyhlásila :,, Som proti vojne“.   Akéto ušľachtilé vyjadrenie. Také odvážne, také morálne. Také naivné.  Všetci sme predsa proti vojne. Pokiaľ nezačala. Keď sa začne bojovať, musíme zaujať postoj. Jednoznačný. Nevykrúcať sa, ako napríklad pán generál vo výslužbe :,, Neschvaľujem túto vojnu, ale … „ a nakoniec vytlačí zo seba, že bola vážna príčina na jej začatie. Takže čo s tým. Dôvody nás nezaujímajú ? Sme predsa morálne založení občania. Aj na hodine náboženstva nás učili: Keď dostaneš facku, nastav aj druhú stranu.  Falošná morálka, pretože facky sa nedávajú bez príčiny. A vojny tiež. Každá má svoj dôvod, alebo aj nie ?  Nedávno som sa dočítal, že kdesi v amazonských džungliach sú dva kmene, ktoré sa navzájom vraždia len tak, aby sa nepovedalo. Náhodou sa stretnú a zabíjajú. Zrejme podľa rímskeho zvykového práva. Musela zakročiť vyššia moc, aby sa nevykynožili úplne, pre zachovanie genofondu, človeka s nálepkou homo sapiens. Niektoré vojny, teda naše vojny v Európe,  tomu sa podobajú. Neviem nájsť dôvod prečo ten Korzičan, vojak s neurodzeného rodu, tiahol na Moskvu ? Prečo Ferenc Jóžka z rodu  Habsburgovcov napadol Srbsko ? U Hitlera to bolo už komplikovanejšie. Jeho nordický pôvod, vznešená lebka, presne podľa germánskych noriem, až na tmavé, nie blond vlasy, mu dovolila byť krutým a nenávistným ku každému. Ku každému, kto mu nebol po chuti. Začal zabíjať ako tí v džungli. Na stretnutie…. Židov, boľševikov, komunistov, Rómov a pod. Takže, ak mi zaznie v ušiach som proti vojne, tak sa pýtam, proti ktorej, čo bola niekedy vo svete, alebo teraz je v Afrike a v Európa ?  Vždy sa niekde bojuje a keď akurát nie, tak je to iba príprava na vojnu.  Slovo mier už nič neznamená. Je falošné. Som proti vojne. Ako ľahko sa to vyslovuje. Tak akoby nič. Šak čo. Na chvíľu si predstavte situáciu, že ste doma v byte a každú chvíľu môže vletieť smrť. Žijete s tým od rána do rána a ste bezmocný. Deň, týždeň, mesiac, rok ? Štyri roky. Ten vojak čo strieľa vie, že strieľa na bezbranných, že strieľa na deti. To už nie je armáda, sú to zločinci. Štyri roky za podpory Ameriky a Európy. Útok začali fašisti z Kyjeva v roku 2014. Spomína na to poslankyňa Bondarenková slovami: Pamätám na to, pretože  bolo to v deň mojich narodenín. Útočili lietadlá. Veľká zem, štyridsať miliónov na dva milióny nevinných občanov. Dôvod je neuveriteľný. Vyslovil to jeden s nadľudí v Kyjeve. Žije tam dva milióny zbytočných.  Baníci povstali. Opravili tanky a na prekvapenie vyhrávali nad nadľuďmi. Prezident tejto „vzorovej“ demokratickej krajiny vyhlásil, že do týždňa ukončí vojnu – občiansku vojnu. Ale omyl. On, ten ubermenš to nemyslel vyjednávaním, ale likvidovaním nepohodlného obyvateľstva. Zaútočili a znovu od baníkov dostali na frak. Uzavreli v Minsku dohodu I, dohodu II,… a strieľali ďalej. Dvaja prezidenti podpísali a vedeli, že plniť nebudú. Čo je to za charakter. Ako je to možné, že svetoví politici s takou chamraďou jednajú, potriasajú si s nimi ruky. Opakujem, čo je to za charakter. Na obrazovke sa objavila tvár ženy zo slzami, ako  potichu hovorí: strieľali do nás ako do psov.“ Osem rokov. Osem ! A teraz si zopakujme : sme proti vojne. Áno, som proti vojne vedenej fašistami z Kyjeva na čele s prezidentom, ktorý odmieta mier. Takúto vojnu nemožno ukončiť inak, ako vojnou spravodlivou. Zabránila masakru Rusov na východe zeme a  ukotveniu fašistickej ideológie, ktorú.  tam oficiálne šírili. Pôvodná myšlienka bola, že po začatí vojenskej akcie obyvatelia budú spolupracovať na odhalení a likvidácii fašistických skupín. Nevyšlo to. Je to veľké sklamanie. Chybný odhad mentality obyvateľstva. Americké doláre urobili svoje. Za podpory ostatnej Európy. Dnes prebieha mohutná kampaň za  vojnu. Priam hystéria. Ja túto  vojnu prirovnávam ku chirurgickému zákroku, ktorým sa zachraňuje život. Nemožno to odsudzovať, pretože na začatie vojny  bola vážna príčina.  Musí končiť spravodlivým víťazstvom Ruska. Na nejaký čas bude pokoj.  Dnes už nikoho nezaujíma, že kyjevskí fašisti odmietli  plniť dohodu Minsk II, ktorá zaručovala mier a celistvosť Ukrajiny. Od nezákonného prevratu v roku 2014 odstreľovali svojich občanov na východe. Bola to občianska vojna. Trvala dlhých osem rokov. Dirigovala to Amerika a Európa mlčala. Všetky návrhy o dohodu   boli Kyjevom zamietnuté. Západ otvorene hovorí o oslabení Ruska. NATO sa preformovalo na útočnú organizáciu. Nepriateľstvo, až nenávisť Londýna a Waschingtonu voči Rusku je chorobná. Kde sú korene ? Je to túžba získať prírodné bohatstvo, alebo preto, že Západ vždy dostal kopance ? Pri Poltave, Borodine, v Krymskej vojne, pod Moskvou a Stalingrade a najnovšie v Sýrii ? Alebo je to  dedičné vyvyšovanie  anglosaskej rasy nad Slovanmi ? Pre nich sme druhoradí, aj keď  Rusi boli prvý vo vesmíre, postavili prvú atómovú elektráreň, hoci boli po zničujúcej vojne a neustáleho nepriateľstva Ameriky a jej dolárových satelitov. V súčasnej dobe sme na hrane. Politici západu sa alebo umúdria a súhlasia, aby Kyjev prijal podmienku neutrality, alebo bude vojna. Naozajstná vojna. Pre mňa je veľmi nepríjemné zistenie, že obyvatelia tejto nešťastnej zeme, zvanej Ukrajina, osem rokov nechali svoju vládu v Kyjeve vraždiť spoluobčanov na Donecku a Luhansku. Neprotestovali. Súhlasili ? Celé roky som sledoval debaty na internete medzi Ukrajincami a Rusmi, alebo Ukrajincami a Ukrajincami.  Ukrajinci neprijali žiadny argument. Všetko otočili naopak. Boli to prudké hádky. Raz im ukázali ťažko ranené dieťa z Dombasu, odmietli to, že je to podvrh. Aj desať tisíc mŕtvych je podvrh? S nimi sa nedalo debatovať. Pritom jednalo sa predsa len o to, aby prijali neutralitu. Bol som naivný. Vtedy ako aj dnes hral svoju špinavú úlohu Západ. Žiadna neutralita. Západ sa vyjadril jednoznačne: Pôjdete s nami,  alebo  ste proti nám ! „Samozrejme sme s vami, veď my sme Európania. Nepatríme medzi aziatske hordy“. To som od Ukrajincov  počul často v debatách. Ponižovanie Rusov, prekrúcanie faktov. I stalo sa, že ukrajinským politikom, úradníkom, zamestnancom, skrátka obyvateľom, vyjasnilo sa nebo. Každý poctivý občan Ukrajiny sa videl, ako sedí s kávičkou pri Seine, obdivuje Eifelovku a okolo idúci mu úctivo zdravia:„ bone joure Ukr Ivan „. Lenže, je tu hrozná realita. Bratovražedná vojna, snáď ojedinelá a s cynizmom podporovaná ostatnou Európou a Amerikou.   Vinu majú politici z  Kyjeva, Washingtonu, Londýna, Paríža a Berlína. Nikdy im nešlo o Ukrajinu ako neutrálnu zem, ale len ako kanonenfuter proti Rusku. Teraz je už na programe dňa, len zúfalstvo a bolesť duše, ľudí zatiahnutých do špinavej politiky. Západu sa v podstate úspešne podarilo „ vyrobiť“ národ slovanský, proti národu slovanskému, plný nenávisti. Anglosasi víťazia. Zatiaľ.   Chce ešte niekto filozofovať? Vláda v Kyjeve, prezident  a časť obyvateľov, sú zodpovední za padlých vojakov, žien a detí. Podľahli klamnej ilúzií, že Európa a Amerika je na ich strane. Áno, je na ich strane, na oko. To neustále odmietanie prezidenta Ukrajiny začať hovory o prímerí, je  neodpustiteľná vina a mal by za to byť súdený.  Dnes sa úspešne vytvára vojnová atmosféra, príprava na vojnu, samozrejme „spravodlivú“ pre európsku civilizáciu, pre jej záchranu pred „barbarským“ východom. Fašizmus úspešne napreduje, „úspešne“ si razí cestu k porážke. Nakoniec otrepané, ale pravdivé: „ Kto chce kam, pomôžme mu tam „. Bodka.

LB  01/2023