pelmel

Tajomné Rusko

Korzičan, delostrelec neurodzeného pôvodu, samozvaný cisár Napoleon Bonaparte, pochodoval na Moskvu s nadšenými Poliakmi, bolo ich tam vraj stotisíc. Ostatných päťstotisíc boli Francúzi. Dobojovali sa po Borodino, kde vyhrali bitku a došli víťazne do Moskvy. Veľký a namyslený cisár prechádzajúci sa po Kremli netrpezlivo čakal, že ruský imperátor

Alexander I,  pribehne sa mu pokloniť a odovzdá mu zlatý poklad. Lenže do Petrohradu bolo ešte pár vierst a komu by sa chcelo terigať v koči takú vzdialenosť. Možno, keby Napoleon došiel k Uralu, jeho veličenstvo imperátor, cár Veľkého Ruska, by sa tam pobral a Napoleona upozornil, že je čas vrátiť sa domov. Zatiaľ mu stačilo, že veril Kutuzovovi. On toho drzého Korzičana nakope do ….Treba podotknúť, že od víťaznej bitky pri Borodine,  Poliakom neprešla chuť tiahnuť na Moskvu. Napoleon nechal v Rusku armádu a Rusi v Paríži zanechali názov „bistro“.

Pri Borodine aj nemecký generál mal po takmer sto tridsiatich rokoch slávnostný prejav k vojakom, akože Moskva je na dohľad. Veril tomu.

K tajomnosti Ruska pridal aj známy Jules Verne svojim Michel Strogoff, cárov kurier.

*

Frajter Hitler, Rakúšan neurodzeného pôvodu, udatný vojak na poliach Prvej svetovej vojny, veľmi trpel z neúspechu a nespravodlivej prehry Nemecka.  Bol mimoriadne príčinlivý, ale Nemecko v tom čase bolo natoľko zničené a chudobné, že  bolo nemožné vtedy začať  budovať akúkoľvek  vojenskú silu.

Ale, budúci Fírer sa nevzdal. Napísal vo väzení hrubú knihu Mein Kampf, kde jasne dal najavo určitým politickým silám z Anglicka a Ameriky, že by sa ohromne hodil   pre ich ciele  bojovať na východe, proti vtedajšiemu zlu, proti boľševikom, siahajúcich na ich majetok.

A peniažky sa začali sypať. Na chleba nebolo, ale na kanóny ich bolo dosť. Iné vysvetlenie vo vtedajšom chudobnom Nemecku neexistuje.

Nuž tak. Armáda rástla ako huby po daždi. Ohromujúce  fakľové sprievody fascinovali každého Nemca. Pod svetlom fakieľ je tieň a v tom tieni sa robili zločiny.  Národ, ale  bol fascinovaný. Každý Nemec veril, že Poliaci napadli ich tisícročnú ríšu a to sa neodpúšťa. Začalo ťaženie. Za niekoľko dni bolo hrdé Poľsko na kolenách. Podľa jedného kaviarenského poľského dôstojníka malo Poľsko vtedy  takú silnú armádu, že  nikto sa nemohol odvážiť ich napadnúť. Nuž čo, odvážil sa.

Na veľkom stole Fírera, vznikol plán Barbarossa, ktorý jasne dokazoval, že Rusko, komunistický, boľševický štát na hlinených nohách, padne za niekoľko mesiacov. Určite do zimy. Fírer mal na to dobré dôvody. Po Stalinových čistkách v armáde, po dôkladných špionážnych nemeckých prieskumoch to bolo jasné. Navyše, jasné víťazstvo nemeckej neporaziteľnej armády, pre ktorú  pracovali zbrojovky celej Európy a armády Talianska, Rumunska,

Slovenska  potvrdzovalo, že to nemôže byť inak.

Pre nemeckých vojakov bolo príjemným prekvapením   nadšené vítanie kyticami kvetín,   ukrajinským obyvateľstvom. Zdá sa, že to platí aj dnes. Ukrajina, časť imperiálneho Ruska, potom časť Sovietskeho zväzu, nikdy nemala svoju štátnosť. Dnes to dokazuje svojou zmätenosťou a násilným dokazovaním, že sú nejakí extra, že nebodaj, aby sme ich nepovažovali za Slovanov. Oni sú Ukri, stavali pyramídy a vykopali Stredozemné more, No  hanba,  ako ďaleko môže dôjsť ľudská hlúposť a márnomyseľnosť.

*

Cár mal za dávnych čias svojho Kutuzova a Stalin svojho Žukova. Kutuzov dovolil Napoleonovi navštíviť na krátko Moskvu, ale Žukovovi to už nevyhovovalo, hoci do Uralu bolo ešte ďaleko a mohol si to aj dovoliť.

Fírer hral vabank a prehral. Mal ohromné a presvedčivé plány, ale nerátal s tajomným Ruskom. S Rusmi a ďalší množstvom malých národov ochotných  obetovať sa za svoju zem.  Poľovník  zo sibírskych lesov stal sa vynikajúcim ostreľovačom, snajperom, postrachom wermachtu.

*

Dnes sa situácia opakuje. Európa, to jest NATO  a Amerika tiahnu na Rusko. Okato a nezakrývajú to.  Už aj americký prezident vyhlásil, že vlastne Druhú svetovú vojnu vyhrali oni a z jeho správania, rušenia všetkých medzinárodných záväzkov a vypisovania sankcii  vyplýva, že chce vyhrať aj tretiu svetovú vojnu. Ignoruje sibírskych  snajperov.

*

Malé vojnové predohry Západu proti Rusku tak akoby na skúšku :

Za prvé. Gruzínsko na čele s vtedajším prezidentom zvanom Kravatožrút, napadlo ruské mierové sily, zanechalo za sebou hromadu mŕtvol vojakov a civilov. Svetová tlač mala už vytlačené správy o tom ako Rusko napadlo  malinké nevinné Gruzínčiatko.  Špinavá hra Západu.  Armádu Gruzínska vyškolili americkí špecialisti, zmodernizovali tanky a výzbroj.

Za druhé. Nepochopiteľné nepriateľské reakcie pobaltských mini republík, Poľska  a Ukrajiny proti Rusku. Asi im je ľúto, že sa nestali súčasťou Veľkonemeckej tisícročnej ríše.

Po rozpade Sovietskeho zväzu stali sa slobodnými štátmi. Nevyhovuje im to ? Počas totalitného Ruska si vybudovali svoje sídliská, mestá, priemysel. Boli zvlášť dotované. Odmietli byť neutrálnymi štátmi. Pozoruhodná hlúposť  politikov.

Budúci historický vývoj im ukáže, ako málo sú predvídaví.

V Európe je hromada rusofóbov, ale na čele stoji otvorene Amerika. Ona už určuje, kto bude vládnuť na Ukrajine  ako aj v ostatnom svete.  Jednoznačne je presvedčená o tom, že jej to jednoducho patrí, že to má od boha určené.

*

Európa je síce, akože po Ural, ale mi sme to tak nevnímali. Pre nás bola Európa vtesnaná do Rakúsko uhorskej  ríše a k tomu vývoju patrili v stredoveku neustále vzbury a vojny ako tridsať ročná, dokonca storočná. Menšie vynechám pre ich neprehľadnosť.

Rusko pre mňa, možno pre nás, neexistovalo. Dokonca po Druhej svetovej vojne v základnej  tzv. meštianskej škole nám dva roky po vojne učiteľ ukazoval mapu Ameriky, jej prérie, Skalisté hory, ale o tom, že je nejaký obrovský štát na východe, ktorý vyhral vojnu, ani slovo. Na dejepise to boli punské vojny. Ako trinásť ročný mal  som  iné starosti, ako sa zaujímať o svetové udalosti, ale učitelia boli iste zmätený nečakaným vývojom. A nové učebnice ešte neboli. Dnešnej generácii je ťažko pochopiť, že rádio bolo nedostupné, neboli na to obchody. Keď  niekto rádio mal, zakázané bolo

ho cez vojnu počúvať. Bolo to informačné vákuum.

Rusko bolo od nás izolované nie len vzdialenosťou, ale hlavne po revolúcii, zásadne odlišným politickým a hospodárskym usporiadaním. Nakoniec aj svojim právoslavím, ktorý neuznáva Pápu rímského. Skrátka a dobre, Európa mala svoje problémy a Rusko svoje. Boli to problémy, ktoré neprospievali k zblíženiu.

Spoločné vlastníctvo bolo pre svetovú buržoáziu a svetový kapitál smrteľnou hrozbou. Z Ruska urobili tabu. Neprešla ani nepatrná kladná zmienka. Všetko, čo sa týkalo Ruska bolo pohoršujúce, neprijateľné, nepriateľské. Mám hrubú encyklopédiu z novodobých dejín. Je tam dlhý článok o amerických kozmonautoch, ich stravovaní a ďalších detailov, ale ani závan o tom, že bol vo vesmíre prvý sputnik, prvý psík, prvý človek a nebol to Američan. Po devastujúcej vojne, kde zahynulo mnoho ruských nadaných ľudí, bola na svete prvá atómová elektráreň a nebola to americká.

*

Ruskí cári po stáročiach dávali dokopy veľkú zem a neveľa chýbalo a bola by sa stala  protektorátom Ameriky. Po rozpade a vzniku Ruskej federácie, Američania sa tam nasťahovali. Na stoloch v úradoch už boli americké vlajky. Skúsený politik Jeľcin sklamal. Robil zo seba tancujúceho tajtrlíka na  hanbu národu. Pri delení, nemal nechať ruský Krym Ukrajincom a celý ruský juh , ktorý doteraz nemá vymedzené štátne hranice. Dnes by bol pokoj. Jeden z účastníkov toho delenia sa priznal, že boli všetci na mol. Jediný dobrý skutok bol ten, že vybral za seba skvelého spravodajského dôstojníka Putina. Zachránil týmto činom Rusko. Národ, ktorý vyhral smrteľný boj s nacizmom, proti ktorému stála skoro celá Európa, nemohol prijať také pokorujúce položenie ako mu núkala Amerika. Policajnou filigranštinou povedané : bolo to nezlučiteľné so životom v Rusku.

Rusko vždy dráždilo svojim nerastným bohatstvom ostatný svet a tomu neprešla chuť sa tam nasťahovať. Jeden s ruských premiérov raz povedal : často sme chceli vyrábať traktory, ale vždy nám z toho vyšli tanky. A práve tie zachránili  ich svojbytnosť a Európu od zločineckého  nacizmu.

Dnes ich svojbytnosť a mier vo svete chránia zbrane, ktoré nemá nikto na svete.

*