Korene
Domovina,
to lúka, rieka, pohľad na hory,
to prvá cesta do školy,
prvé písmenka šlabikára,
známe slová, ako hovorila
moja mama.
To atmosféra, to duch, to niť,
čo nemožno umom vysvetliť.
Pri spomienke na domov stačí málo,
aby nám srdce pookrialo…
tvár slzami pokropilo.
*
Možno je to tým, že každý krok na tejto zemi,
je našimi predkami prechodený.
Isto je to tým, že od storočia piateho,
so Staroslovákmi sme tu navrstvení.
Tieto vrstvy tvoria nás i domov náš.
Hrdo hovoríme tomu
Naša vlasť.
Ladislav Bášti 01/2008
Celá debata | RSS tejto debaty