pelmel

Korene

Domovina,

 to lúka, rieka, pohľad na hory,

 to prvá cesta do školy,

prvé písmenka šlabikára,

známe slová, ako hovorila

moja mama.

To atmosféra, to duch,  to niť,

čo nemožno umom vysvetliť.

Pri spomienke na domov stačí málo,

 aby nám srdce pookrialo…

 tvár slzami pokropilo.

*

Možno je to tým, že každý krok na tejto zemi,

je našimi predkami prechodený.

Isto  je to tým, že od storočia piateho,

so Staroslovákmi sme tu  navrstvení.

Tieto vrstvy tvoria nás i domov náš.

 Hrdo  hovoríme tomu

Naša vlasť.

Ladislav Bášti 01/2008