Oslávenec Za vrchstolom sedí do prázdna hľadí spomína. Nikoho z prítomných nezaujíma. Vzduch je nabitý hlasnou vravou hlavy preplnené pitím i potravou. Oslávenec v tej mäteži je sám dovolené je mu spomínať. Vidí sa, akoby to bolo včera, ubehlo to ako strela, akoby z rána do večera celý život na dlani so všetkými trápeniami. A teraz je tu […]

S a m o t a V diaľke zaznelo trúbenie zaštekal pes bez pohnutia v parku sedí nevníma okolitý svet bez pohybu náznaku života človek stelesnená samota. * Pomaly sa stmieva tíchne okolitá vrava bez pohnutia stále sedí smutná opustená postava. Byt má neďaleko nemá ale domov nechce sa mu vrátiť k nej tej pustiny studenej kde každý kút vypĺňa ťažká […]