Marko Polo a Čína

21. augusta 2024 03:10, Prečítané 296x, lalo, Nezaradené

Už ako malý chlapec som počúval humorné vyjadrenia o tom, že im stačia čiapky, aby nás uzemnili. V Alžírsku ma navštevoval na debaty Číňan Bao, teda nie v čínštine, ale vo francúzštine. Raz som sa ho opýtal, koľko má obyvateľov župa, kde on býva? A počujem: sto miliónov. Dodnes mi to nejde do hlavy, obyvateľa republiky s päť miliónmi obyvateľov, že je to možné ? A že sa Bao unúval so mnou baviť ?

Dnes, keď sa pozriem von oknom, vidím Číňanovi do obchodu, v ktorom je všetko, aj čiapky. Prešli Himaláje, Goby, čínsky múr, div sveta a sú tu. Obchodujú, ponúkajú aj čiapky a nám to vyhovuje. Sú tichí, skromní, ale vedomí, že za nimi je ich štyritisíc ročná história.

Nevedeli sme o nich nič, až do času, kedy jedného pekného rána stredoeurópskeho času Marko Polo, Talian, pardon, Benátčan povedal, že skúsi trochu dobrodružstva. A vybral sa ta, odkiaľ slnko vychádza. Odmietol ísť tam kde slnko zapadá. Je tam more a Marko netušil čo je za tou nekonečnou vodnou plochou, kde končí svet a možno tam ani nie je zábradlie. A nakoniec nebol námorník, ale turista. Trvalo dvesto rokov, kedy jeho súkmeňovec Krištof Columbus prišiel nato, že zem nie je plochá.

Aká bola situácia v časti sveta, zvaná Európa, keď Marko sa pustil po trase na východ, ktorú potom nazvali Hodvábna cesta?

V Španielsku vtedy vládol kráľ Múdry, lebo sa staral o rozvoj vedy a umenia. Vo Francúzsku Filip IV. Pekný. Bol iba pekný. Ďalej tam bola Svätá rímska ríša národa nemeckého, ktorú založil Vtáčnik. V Anglicku boli za Eduarda I. pogromy. V Uhorsku zomrel náš kráľ Ondrej III, posledný Arpádovec. Po ňom nastúpil kráľ Ladislav V. Bol to český kráľovič Václav a v mojich rodných Krompachoch, baníckom mestečku sa striedali a súdili grófi o vlastnícke práva nad mestečkom. Ľud pospolitý nemal ani šajnu o Číne.

V časoch Marka Pola boli Benátky mestom, kde vládla prísna oligarchia 287 šľachtických rodín, ktoré boli zapísané v Zlatej knihe mesta a tvorili Veľkú radu, ktorá volila doživotného benátskeho vládcu – dóžu.

Odtiaľ sa Marko vybral objaviť po budúcej Hodvábnej ceste ďaleký Východ. Keď prišiel do Číny na dvor mongolského cisára KUBLAJ-CHÁNA vstúpil do jeho služieb a 17 rokov putoval po jeho ríši. Do Benátok sa vrátil roku 1295. Opísal mestá a zvyky obyvateľstva, ktoré sa stali dôležitým zdrojom informácii a podnietili Európu zaujímať sa o ten ďaleký svet.

Šírenie nových poznatkov z Číny viedlo k rozšíreniu vzdelanosti v celej Európe.

Číňania a Kórejci vynašli pohyblivý tlačiarsky stroj. Neskôr sa staval aj v Európe, bola to skutočná revolúcia v šírení poznatkov. Knihy sa dovtedy písali ručne a väčšina ľudí v Európe nevedela čítať.

Písmo a vzdelanie bolo v Číne veľmi pokročilé. Rovnako aj lekárstvo, matematika a ďalšie vedy. Štátni úradníci – mandaríni, museli byť gramotní a vzdelaní. To napomohlo rozvoju vedy a techniky. Písomnými prameňmi doložené dejiny Číny siahajú do obdobia pred 4000 rokmi.

S postupným šírením čínskej kultúry vyvinula sa špecifická podoba písma, ktorá zjednotila ľudí hovoriacimi rôznymi jazykmi a dialektmi, lebo jeho znaky vyjadrovali skôr význam než zvukovú podobu daného slova. Na čítanie novín stačí poznať 3000 znakov a je ich 30 000 tisíc.

Ideologický rámec čínskej spoločnosti vytvorili Konfucius (500 rokov pred Kristom). Jeho učenie formovalo čínsku spoločnosť viac ako 2000 rokov. Učil, že ideálna spoločnosť sa môže obnoviť harmonizáciou „ piatich vzťahov“ : medzi manželom a manželkou, vládcom a ministrom, otcom a synom, starším a mladším bratom, priateľom a priateľom. Nižšie postavený musí zachovať poslušnosť, vyššie postavený musí byť spravodlivý a láskavý.

Naše poučenia: nezabiješ, nezosmílniš, neokradneš, táto spoločnosť nepoznala?

Ak by vnúčik chcel vedieť niečo o Číne, odpovedal by som, že Čína je veľká. Raz prišiel za mnou, že pozná najväčšie číslo, že je to trilión a ja mu hovorím, pridám jednotku a už je to väčšie číslo ako tvoje. Tak je to aj s Čínou, nemožno ju opísať, lebo je veľká ako čínsky múr, ako terakotová armáda, ako rieka Žltá, ako číslo jeden a pol miliardy, plus jeden.

Odbočím trochu od Hodvábnej cesty a pozriem sa na vtedajší okolitý svet Marka Pola.

V oblasti techniky a vedy boli Číňania, Indovia a Arabi vždy o niečo vpredu pred ostatnými národmi. Križiaci, ktorí sa vrátili z Palestíny priniesli arabské poznatky o lekárstve, technike, astronómii a matematike. Matematik Fibonacci z Itálie založil svoju prácu na informácii z arabských kníh. Angličan Roger Bacon, jeden z najväčších západných vedcov postavil svoje učenie na poznatkoch z moslimského Španielska a Egypta. Výroba papiera sa do Európy rozšírila z Arábie na konci stredoveku. Píšem o období v rokoch okolo 1300 n.l. A čas bežal a menil sa.

Pod čiarou:

Veľký čínsky múr má 2450 km, výška 16 m, šírka v základni 8 m; stavali ho

300 000 robotníkov

Okolo 2630 pred Kr. Chuang-ti ( Žltý cisár ) zaviedol chov priadky morušovej, tkanie a vyšívanie hodvábu. Húsenice priadky morušovej sa zakukľujú v pevných oválnych zámotkoch dlhých asi 3 cm. Zámotky sa najprv vysušili na slnku, potom sa hodili do vriacej vody , kde sa od nich oddelila pevná látka, ktorá drží vlákna. Pradenie odpadlo: zo zámotkov sa uvoľňovali nekonečné vlákna, ktoré sa navinuli a hneď bez ďalších úprav tkali.
Okolo roku 3630 pred Kr. začali v Číne používať tuš. Na papyruse bol nerozpustný.
Okolo roku 750 pred Kr. zhotovili v Číne 13 m vysokú pagodu odliatu z čistého železa
V roku 105 po Kr. v Číne vynašli papier z handier.

Vysvetlivky :