pelmel

Kalendár I

Čas beží okolo nás a my ho vnímame len vtedy, keď ho potrebujeme určiť. Vieme pomenovať dni v týždni, mesiace, roky, nakoniec aj epochy. Na určenie doby, kde sa nachádzame ako ľudstvo, vymyslel som si prakticky príklad. Predstavte si natiahnutú šnúru o dĺžke 4 a pol metra tj. 4500 milimetrov:To je vek Zeme. Jeden milimeter tejto šnúry predstavuje jeden milión rokov. V tomto jednom milimetri je história celého ľudstva. Jeden centimeter šnúry predstavuje desať miliónov rokov. Potom verím, že Stredozemné more bolo už dva krát bolo vyschnuté a že Himaláje, Alpy aj naše Tatry boli pôvodne kopce s hladkým povrchom. Ťažko si to predstaviť. Takže, keď hovoríme, že naši predkovia Kromaňovci začali tvoriť históriu pred 40 000 rokmi, tak sa to nedá v tom milimetri ani vyznačiť.

Učení ľudia vývoj zaznamenali v zlomových bodoch a tak vlastne vznikli pomenovania historických období. Pokúsim sa stručne, veľmi stručne,  opísať čo sa dialo v týchto dobách.

PRAVEK  a STAROVEK .                                                                          40 000 – 500 pred n. l.

Z jaskynného človeka vyrástol roľník, z roľníka mešťan a nakoniec mestečko.

Prví boli proto ľudia (homo habilis – človek zručný). Pomocou luku a paličky vyrobili iskru, z iskry plamienok a z plamienka oheň. A ten sa musel udržiavať a strážiť. Za zanedbanie hrozil strážcovi krutý trest. Prví roľníci sa osadili na strednom východe. Pestovali pšenicu a ovos. Chovali kozy, ovce, svine a dobytok. Mezopotámiu obsadil Sumeri a Akkadi. Sumeri vymysleli klinové písmo. Bola to prvá civilizácia. Známe sú mestá Babylon, Uruk, Ur.

Starý Egypt to bola púšť, ale aj úrodné údolie Nílu, ktoré živilo obyvateľstvo. Egypťania boli zjednotení do kráľovstva na čele s faraónom- bohom. Postavili veľa pyramíd z ktorých najslávnejšia je Veľká pyramída.

Väčšinu panovníkov pochovávali v Údolí kráľov. Hrobky, aj keď vytesané hlboko do skaly, boli vykradnuté. Zachovala sa len hrobka dvadsať ročného kráľa Tutanchamóna.

Egypt dobili Gréci na dobu 300 rokov, potom sa stal provinciou Rimanov a na dejiny a písmo Egypťanov sa zabudlo.

V Európe sa stavali megalitické monumenty, zvyšky dávnej kultúry, slúžiace ako chrámy. Najznámejší je Stonehenge.

Najstaršia európska kultúra vznikla na ostrove Kréta. Po kráľovi Minoóvi sa volá minojská kultúra. Postavili obdivuhodné mestá. Prosperovali z moreplaveckých a obchodných schopností. Táto vyspelá kultúra zanikla za záhadných okolností.

Po Minojčanoch na polostrove Peloponéz v Grécku, vzniklo mesto Mykény. Bolo centrom prvej gréckej kultúry. Mykejčania boli známi tiež pod názvom Achájci. Dobili aj Krétu. Mykénsku kultúru tvorilo asi 20 mestských štátov. Obchodovali v celom Stredomorí. Nakoniec podľahli kočovným nájazdníkom, nazývaným morské národy. Dosť častý osud slabých.

Grécko v staroveku ovládli Dórovia. Prišli z Balkánu. Hovorili iným druhom gréčtiny. Nie sú z toho obdobia písomné záznamy. Od Feničanov prevzali písmo, takže mohli napísať dve známe Homérove básne Iliada a Odysea o obliehaní Tróje.

Dórovia opustili mestá a žili v kmeňoch, kde velili vojenskí velitelia. Moc bola v rukách starostov (tyranov), alebo skupiny vodcov (oligarchie). Rozrastalo sa obchodovanie, kmene začali prosperovať  a vracali sa do miest. Atény a aj iné mestá, vymenovali reformátorov, ktorí reorganizovali vládu, právo a obchod. Takto začínalo klasické Grécko.

V Anatólii vznikla Chetitská ríša trvajúca sto rokov. Z Číny priviezli kone. Zvyky a písmo prebrali od iných národov. Chetiti vyplienili Babylon, ktorý ovládal južnú Mezopotámiu tristo rokov.

Nakoniec ich obsadili Frýgovia, ktorí prišli z Balkánu a Chetiti zanikli.

Severnú časť Mezopotámie ovládli Asýrčania, ale nakoniec ovládli aj južnú časť, kde bol  Babylon.

Asýrčania boli veľkí stavitelia. V hlavnom meste Ninive stavali chrámy, paláce aj zavlažovacie systémy. Kráľ vybudoval veľkú knižnicu. Na hlinených tabuľkách sa uchovávali záznamy zo Sumeru a Akkadu.

Babylončania za vlády kráľa Nabopalasara sa vzbúrili proti Asýrčanom a vyhlásili nezávislosť Babylonie. Syn Nabukatnesar pokoril Sýriu. Bol najslávnejším kráľom Babylonie. Jeho príbeh sa rozpráva v Biblii. Dobyl Jeruzalem a z Babylonu urobil vedúcu silu nad krajinami v úrodnom polmesiaci. Panoval vyše 40 rokov (ako naša Mária Terézia, ktorá šuhajkovi ceduličku psála). Podľa gréckeho historika Herodotosa bol Babylon najkrajším mestom vtedajšieho sveta.

Babylonskí matematici vynašli systém založený na čísle 60. Rozvinuli vedu z poznatkov Sumerov.

Hebrejci prišli do Palestíny z Uru, ktoré je južne od Babylonu. Nie je známe odkiaľ prišli do Uru. Ich názov znamená “ľudia z druhej strany“ rieky Eufrat. Ich príbeh je v Biblii. Vodcom bol pastier Abrahám. Usadil sa so svojou rodinou v Kanaáne, dnešné Jordánsko. Jeho vnuk Jakub, nazývaný tiež Izrael, mal dvanásť synov, ktorí založili 12 kmeňov. Keď Abrahám zomrel a vznikol hladomor, Jakub  ich odviedol do Egypta. Odkiaľ sa po rokoch vrátili na svoju anabázu, kde pod kráľmi Saudom, Dávidom a Šalamúnom začali prosperovať. Saud z Hebrejcov vytvoril národ. Dávid vytvoril štát a založil Jeruzalem. Šalamún založil  v Jeruzaleme chrám a niektoré mestá. Keď Šalamún zomrel, ľud sa rozhádal a vznikli dva národy nazývané Izrael a Judsko.

Asýrčania po vzbure Židov dobili Izrael a Judsko a Nabukadnesar, kráľ Sýrie, odviedol časť Židov do Babylonu. Ostatní sa rozutekali. Odvtedy začala diaspóra, rozptýlenie  Židov, trvajúca do 20. storočia.

Feničania žili na východnom brehu Stredozemného mora – zvanej Levanta. Pochádzali z Kanaánu. Boli to najlepší moreplavci a obchodníci stredoveku. Egypťania poverili Feničanov, aby oboplávali Afriku. Plavba trvala 3 roky. Sídlom Feničanov bolo Kartágo, ktoré nakoniec podľahlo Rimanom, ktorí  ovládli stredomorie.

Etruskovia žili v kráľovstve Etruria. Bolo to niekoľko mestských štátov  severne od Ríma. Žili tam roľníci, kovorobotníci, moreplavci a obchodníci. Prijali grécku abecedu a verili v gréckych bohov a stali sa súčasťou rímskeho impéria.

Založenie Ríma podľa tradícii uskutočnili miestne kmene, ktoré si postavili tábory na siedmich rímskych pahorkoch. Podľa legendy prvým kráľom bol Romulus. Občania boli Sabínčania a Latinovia. Boli pod vplyvom Etruskov, severných susedov, ale tiež obchodníkov z Grécka a Kartága.

Rimania od Etruskov prevzali spôsob života. Nakoniec aj Rimania prevzali kultúru gréckeho štýlu, ako svoj základný prejav. Podľa legendy Rímu vládlo sedem kráľov, ale monarchia zanikla po prevzatí moci patricijmi, ktorí založili republiku. Bola to prvá republika vo svetových dejinách.

Čína. Na ďalekom východe tak vzdialenom, že nebyť Marka Pola a jeho odvahy, mysleli by sme si, že sme samy na tejto plochej zemeguli. Lenže tam pri tej Žltej rieke Huang-He a rieke Jang-cˇ-tiang a rieke Si-tiang (rád to opakujem pre tu exotiku), vyrastali najstaršie kultúry v Číne. Už mali obrázkové písmo, kde každý znak znamená slovo. Vynikali v opracovaní bronzu. Cisárovná Ši-ling objavila spôsob výroby hodvábu, ktorý potom 3000 rokov bol chráneným tajomstvom. Vládli tam dynastie Šang a po nej Čou, za ktorej v Číne začalo sa spracovávať železo. Na pluhy a zbrane. Tu sa formovalo rané klasické myslenie. Bolo to obdobie filozofov Konfucia a Lao-c´.

Perziu, dnes Irán, vytvorili dve skupiny ľudí, Médovia a Peržania. Do Iránu prišli zo Strednej Ázie.

Králi Kýros a Dareios ovládli územie od Egypta po Indiu, aj Hodvábnu cestu z Číny. Hlavným kráľovským mestom sa stal  Persepolis. Peržania vyznávali učenie proroka Zarathuštru (Zoroaster po grécky). Zoroastrizmus ovplyvnil aj kresťanstvo ( kniha Zjavenie Jána).

Nakoniec perskú expanziu zastavili Gréci pri Salamine a Alexander Veľký dobil Perziu, čo ma vždy udivovalo.

Umenie v praveku a staroveku spočívalo vo vytváraní a ozdobovaní predmetov a stien jaskýň. Výtvory na zbraniach mali význam ochrany od uznávaných božstiev. Umeleckým dielom bolo aj písmo. Skladalo sa z obrázkov. Feničania vynašli prvú abecedu na svete. Mala 22 písmen, bez samohlások. Číňania mali piktogramy každý mal význam slova.

Staviteľstvo tohto obdobia. Domy sa stavali z tŕstia a hlinených tehál. Kamenné stavby slúžili na náboženské účely. Boli to pyramídy a chrámy v Egypte a Južnej Amerike.

Veda a technika.  Sme tu, presnejšie, som tu, lebo môj prapredok Kromaňon I., naučil sa využívať oheň. Daroval mu ho blesk a časom pochopil, že okrem živánky môže vyrábať železo. Doba kamenná bola preč a on to pochopil.

Keď videl žeravú lávu liať sa po svahu, bolo mu jasné, čo dokáže oheň. A celkom možné, že v tej vychladnutej láve našiel ťažké kusy, ktoré ho zaujali. Bolo to železo. Dnes to nazývame liatina a takúto liatinu možno nájsť aj teraz na halde vysokopecnej trosky.

Zrejme ho to podnietilo, lebo patril medzi tých múdrych súkmeňovcov a pokúsil sa založiť oheň pod zvláštnym kamením, dnes to nazývame železná ruda a vznikla prvá pec na tavbu v maši a neskôr to železo spracoval v hámroch. A začala doba železná.

Nevieme kto a kedy vynašiel koleso, ale Sumeri ho začali používať. Bol to dôležitý vynález Staroveku, aby sme mohli dnes bicyklovať.

Obdobie Praveku a Staroveku končí 500 rokov pred naším letopočtom a začína Klasický svet trvajúci do roku 500 nášho letopočtu.

Použitá literatúra:  Enyklopédia vydaná v Londýne r. 1999.

Nasleduje pokračovanie : Klasický svet