Vladimír Mináč
Zmiešaný les žije v harmónii. Dub sa priatelí s borovicou, borovica s jedľou, javor s bukom, smrek s brezou, breza so všetkým, nezavadzajú si, dopĺňajú sa. Akoby stromy boli rady, že sú rozličné, akoby vedeli, že sú najkrajšie, keď sú rozličné.
Zmiešaní ľudia sa zabíjajú.
Katechizmus militantného nacionalizmu je jednoduchý ako bič a tak isto krutý.
Lenže Boh nie je len s nami, ale aj so Židmi, ochraňuje Maďarov a anglickú kráľovnú, je s Nemcami (vždy) a s katolíckymi Írmi ( občas), chránil Habsburgovcov a opevnil sa v luteránskom hrade, a je tu ešte rozštvrtený Allah a srílanský Budha a zo všetkých bohov, spod nich vyteká ľudská krv, preliata partikularizmom, zaslepenou príslušnosťou ku krajine, rodu, národu, náboženstvu, sekte.Slováci, veru, nemajú patent na Boha, a nikto ich neochráni, ani oni sami seba, ak sa tento priestor premení na supernacionalistickú arénu. Aj maďarskí hazafizici, aj slovenskí národní hromovládcivia budú utekať so svojich odvekých sídiel, keď sem pridupú milióny ukrajinských extranacionalistov: banderovci si už brúsia zuby a nože.