Teplo domova.
Pamätám sa ako tata objímal mamu. V mojej malej koponi to signalizovalo, že je všetko v poriadku a môžem sa ďalej hrať. Láska je zdroj, ktorý vyrába teplo domova.
Sedel som v kuchyni s mamou pri stole a vyrábali sme salónky. Družne a nežne sme vytvárali sviatočnú náladu. Salónky sa vtedy nepredávali. V obchode bol jemný biely papier a zlatko. Strieborné, alebo zlaté. Do kuchynského stola som zabil klinček a omotal tenký špagát. Mama do pripraveného papiera so zlatkom dala salónku. Ja som chytil špagát, otočil okolo salónky a potiahol. Pekne jedna za druhou. Bola to radosť srdca. Môjho, ale maminho. Mama vyrábala salónky doma.
Do nádoby nasýpala práškový cukor, malinovú šťavu a zohrievala. Bola to kaša, ktorá na doske sa pokrájala na salónky. Takto u nás začínala sviatočná nálada zasnežených bielych Vianoc.
Na teplo domova pôsobí aj teplo okolia. Priatelia, známy dobrý susedia. Okolie, kde sme vyrastali, kde poznáme každý kameň. Kto má tú smolu, že sa usadil v cudzine, je stratený.
Pevnou súčasťou môjho šťastného detstva boli rozprávky. Prežíval som ich so vzrušením a fantáziou, veril som im. Nepochyboval som o tom, že vajce môže ísť na vandrovku. Za Slovenskej republiky vychádzali rozprávky v brožúre raz do mesiaca za dve koruny a ja som sa nevedel dočkať.
S mamou som chodil na rozprávky do kina, naposledy do bol kocúr v čižmách.
Pamätám sa aj na zvučku : Od Tatier po Azovské more, trase našej Rýchlej divízie.
Myslím, že ani moja mama nevedela o čo sa jedná.
Salónkami to nekončilo. Pokračovala vzrušujúca príprava Vianoc. Bolo uprostred vojny, ale u nás ako by vojna nebola. Až neskôr.
SALóNKY
Vianoce a moje detstvo,
to bola jedlička a salóniek päťsto.
S mamou sme spolu robili
na stole s povrázkom krútili.
O
Jemný papier a strapce
zlatko strieborné i zlaté,
dnu vložená dobrota
a salónka je hotová.
O
Mali sme ich všelijaké …
vanilkové, orieškové,
malinové, čokoládové.
To všetko sama, varila mama.
O
Jedlička je ihneď žiarivá
i keď je tam salónka jediná.
Je prekvapením naisto,
keď ich je tam do päťsto