Už osvietená panovníčka arcivojvodkyňa a kráľovná Mária Terézia v roku 1777 vydala Ratio edukacationis, aby zbedačení ľud mal prístup k vzdelaniu. Od vtedy ubehlo hodne rokov, keď som aj ja ukončil základné vzdelanie. Bolo to v roku 1949. Snažím si spomenúť čo mi to vzdelanie prinieslo. Nejde mi to.
Pamätám sa iba na starého učiteľa chodiaceho medzi lavicami a hovoriaceho čosi o púnskych vojnách. V triede bol rámus ako vo zverinci. Učiteľ to nevnímal, až keď sme stíchli, zakričal : tichóó.
Na zemepise pán riaditeľ vytiahol obrovskú mapu severnej Ameriky a počúvali sme zaujímavé údaje o prérii a Skalistých horách. Nikoho z nás puberťákov nenapadlo, že by sme mohli počuť o nedávno ukončenej Svetovej vojne a o tom kto zvíťazil a kto prehral. Nás to nevzrušovalo, Mali sme svoje, ešte nedospelé problémy, ale riaditeľ vedel, prečo nám to zatajuje.
Otec, narodený v Rakúsko – Uhorskej ríši, mal sedem, keď začala Prvá svetová vojna. Základné vzdelanie mu ušlo. V živote sa musel spoľahnúť na svoj um a podľa výsledkov práce v jeho živote, bol úspešný.
Potom, čo sa nazýva základným vzdelaním, nastúpil som v roku 1949 na strednú odbornú školu s nulovým všeobecným vzdelaním. Odborné vzdelanie či už stredné, alebo vysoké je ťažké, tam nie je čas na nič iné. Po ukončení bol som nedovzdelaný. Celkove zlá vizitka pre vysokoškolského, akože vzdelanca.
Takže ako ďalej.
Česi majú na to výraz zvídavost, to je snaha po vedení, snaha vedieť viac ako sa od vás požaduje, snaha učiť sa, ako niečo prirodzené. Túžba vedieť.
Táto zvídavost sa dedí, tak ako sa dedí pohodlie.
Po opustení lavíc ukonči sa vzdelanie a malo by nastúpiť vzdelávanie. A to je už problém.
Opísal som moju a predošlú generáciu. Dnes je to ináč? Dnešné základné vzdelanie je určite na podstatne vyššej úrovni. Po ňom už nastupuje osobná ctižiadosť vedieť viac. A to je zase otáznik.
Učenie to je totiž námaha.
Nie každý je ochotný. Sú typy, čo sa tomu očividne bránia. Keď som známemu ponúkol, že mu na internet pošlem báseň, z hrôzou v očiach to odmietol. Iný zase sa vykrúcal, že on na to nie je. Akoby to bolelo. Jediná debata čo pripustia títo vzdelanci je o počasí.
K vzdelaniu patrí čítanie beletrie. Je to ušľachtilá zábava. Na človeka sa z toho niečo nalepí. Stáva sa vnímavejší, chápavejší, rozumnejší. Zvyšuje sa jeho duchovný obzor potrebný pre život.
V živote musí sa často rozhodovať o dôležitých veciach, zvlášť v politike. Dobré, či zlé rozhodnutia sú priamo závislé od duchovnej kapacity človeka, od jeho vzdelania a morálky.
Je vzdelanie zárukou morálky človeka ?
Vzdelaný človek vie, že Desatoro prikazuje nepokradneš, nezabiješ. On na to kašle. Zvysoka.
Vzdelaný generál ukáže svetu ampulku a na základe toho vraždí ženy a deti v Iraku. A vysokopostavená žena to pred celým svetom udobrí. A vzdelanci mlčia.
Alebo zavraždia bez vážneho dôvodu Kadáfiho a druhá vysokopostavená žena má z toho radosť. A vzdelanci mlčia.
Alebo iný generál hlása, že oni vládcovia tohto sveta, každému vykrútia ruky, ak sa im niekto postaví.
Ide z toho mráz, ako z obrazu Edvarda Muncha VÝKRIK, vydraženého za 120 mil. U$ .
Je jeden nepekný rys v povahe človeka a to je podlosť. Túto vlastnosť netolerujú medzi sebou ani zločinci.
Žiaľbohu táto vlastnosť je vo vysokej politike.
Žeby títo vysokopostavení činitelia mali iba nedokončené základné vzdelanie ?
V súčasnosti dejú sa dejinotvorné udalosti. V Amerike, zemi snov, s príkladným a prikazovaným spôsobom života pre iných, začínajú nepokoje. Najsilnejšia, najbohatšia, naj…naj… je pred revolúciou. V spoločnosti, kde prezidentom môže sa stáť iba milionár, kde si prezidenta odstrelia len tak , kde vládnu iba dve strany, kde sú obrovské rozdiely v živote občanov, už sa obyvateľom tej zasľúbenej zemi všetko prejedlo. Začínajú bunty. Možno vyústia v zmenu systému.
U nás v Európe, je to podobné. Vo Francúzsku nekonečné protesty, v Bielorusku prezident vyhral voľby, ale niekomu to nevyhovuje a začínajú nepokoje.
To je len nepatrný moment zo života spoločnosti v ktorej žijeme. Začínal som polemikou o vzdelaní, ktoré zdá sa málo ovplyvňuje niektorých dôležitých jedincov v jednaní. Chválabohu, nie všetkých.
Ak teda počujete, že je to vzdelaný človek, nič to neznamená. Ak počujete repliku o zločinnosti, akože to predsa nemohli urobiť vzdelaní ľudia, nečudujte sa.
Je mnoho vzdelaných, ale málo múdrych.
Spoločnosť je preto odsúdená a bezmocná.
Ladislav Bášti 09/2020