Politika
V jednej debate s pánom docentom sme sa dostali do sporu. Tvrdil, že život spoločnosti riadi ekonómia, ja tvrdím, že politika. Dobrá téma na nekonečnú debatu. Ak každý trochu uberie, prídeme ku konsenzu, že je to previazanosť.
Toto slovíčko sa objavuje už za čias Einsteina, keď sa viedli tuhé debaty o tom, že dve, nie rovnaké, ale tie isté elektróny sú previazané, hoci na vesmírnej vzdialenosti. Takže mne z toho vyplýva, že môj súkromný, takpovediac osobný elektrón je ešte inde previazaný a vlastne že som aj ja niekde vo vesmíre ako dvojník. Inak povedané, že existuje paralelný svet. To som uviedol, aby som dokázal, že som vzdelanec. Previazanosť politiky s ekonómiou je jednoznačná, ide o to, kto má na vrh. Ale posuňme sa ďalej. Od politiky k politikovi. Aj tu je previazanosť. Dobrý politik, dobrá politika. A opačne.
Politika má rôzne úrovne, teda levely, povedal by naslovovzatý odborník. Obec či mesto má svoje pravidelné príjmy a výdavky, ktoré tak isto pravidelne prerozdeľuje. Veľká politika tu nie je, pokiaľ nenastanú sedem suchých rokov. Štát má tiež príjmy a výdavky. Tie by sa mali rovnať, ale tu už zasahuje politika. Napríklad potrebujeme kúpiť tri stíhačky, aby sme ubránili republiku. Tri nám stačia, aby sme sa zadlžili a nahnali nepriateľovi strach. Týmto nepriateľom je Rusko. Načo o tom mlčať, keď každý to vie. O tom či máme, alebo nemáme kupovať, to nerozhodujeme my občania, aj keď vlastne sú to naše peniaze, naše dane. To už je vyšší level. Politika s prívlastkom, ktorý radšej nenapíšem zo slušnosti. Slobodne sme ich volili, oni slobodne jednajú. Slobodne sľubovali, slobodne to odvolajú.
Ďalej už nasleduje vysoká politika. Tak vysoká, že sme pri nej iba ako mravec. Nezaujímaví, neužitoční. Na tom najvyššom vrchole je samozrejme Amerika. Ona rozhoduje o tom ako sa máme chovať, ona udeľuje pokuty za prečiny jednotlivých štátov podľa jej vzorca. Ona to má bohom dané, ako to od nich stále počujeme.
Čína a Rusko sú neposlušné, treba ich sankcionovať.
Jeden a pol miliardy Číňanov so závidenia hodnou históriou a kultúrou, veľmi odlišnou od ostatného sveta, nechce sa poddať niekomu skoro bez histórie len preto, že štrngá zbraňami.
Rusko, impérium mnohých cárov, s najväčšou plochou zeme, s najväčším prírodným a ľudským bohatstvom, s víťazstvom nad agresormi zrodenými v Európe, Napoleonom a Hitlerom, nebude sa predsa podriaďovať akýmsi odkundesom. A to je predsa dôvod na trvalé nepriateľstvo a samozrejme trvalé sankcie.
Ostatné štáty mlčia, alebo sa podriaďujú tomu svetovému agresorovi, alebo spolupracujú s ohromným nadšením.
Mlčia Nemci, Francúzi, Japonci spolu s Hirošimou a tak podobne.
Je to politika, alebo ekonómia ? Je to asi previazanosť.
Čo dokáže hlúpa politika so spoločnosťou a štátnym zriadením vidno v dnešnej Ukrajine. Dvadsať osem rokov samostatnej, nezávislej, ako si oni hovoria stačilo, aby bola úplne závislá od Európy a Ameriky. Usilovne sa o to snažili a zrejme vyhovuje im to. Možno nie všetkým, ale koho to zaujíma ?
Politiku tam ovláda skupina z Haliče ( Galície ), ktorej história je v Rakúsko-Uhorsku, teda aj mentalita. Menšina ovláda politický život v krajine-ukrajine. Výsledkom je mnoho nevinných mŕtvych. A túto menšinu ovládajú Američania. Oni tam vložili miliardy dolárov, určili kto bude vo vláde, kto bude prokurátorom a podobné maličkosti. Ukrajincom to vyhovuje. Kto chce kam, pomôžme mu tam.
Patrilo by sa urobiť nejaký záver o politike. Ten ľudový, že politika je pánske huncútstvo je priam láskavý, polopravdivý.
Politika je určujúcim faktorom života spoločnosti. Na vedúce pozície patria múdry ľudia. Žiaľ, ako zvyknem hovoriť, vzdelaných je dosť, múdrych poriedko.
05/2020