Fantázia
Ešte žije generácia pamätajúca sa na prosperujúce hospodárstvo a usporiadanú humánnu spoločnosť. Ešte sú svedkovia. Dlho to nebude trvať. Nová generácia už nepochopí ani neuverí, že niečo také mohlo existovať. Že existovala v živote občana istota.
Pred dvadsiatimi rokmi tak to bolo. Potom zasiahla piata kolóna so štrngajúcimi kľúčmi. To sme boli my, plný viery v pečené holuby.
Pretrhali sa všetky zväzy, prestali fungovať zákony, predpisy, nastal obrovský chaos a strach o osobnú budúcnosť. Ostali ruiny. Mútna voda a hmla. Tak sa dobre loví a kradne. Prosťáčkovia sa vyžívali v boji proti komunistom. A chaos pokračoval.
Občan Západu sa čudoval našej hlúposti. Kapitál Západu sa nečudoval. Tešil sa. Nastala lúpež storočia. Všetko čo stálo za to, dostalo sa do rúk Západu. Všetko. Masa peňazí z toho majetku plynie tam. A my máme ťažkosti s dostavaním autostrád a keby len s tým.
Spoločenský život zanikol. Chaos v mnohých odvetviach pokračuje. Strach o budúcnosť tiež.
To sa udialo rovnako vo všetkých bývalých socialistických štátoch.
Na východ od raja sú vykradnuté štáty.
S nášho bývalého majetku, rodinného striebra s pokorou odvádzame zisky na Západ. Za túto našu poslušnosť dostávame omrvinky z rôznych fondov.
Rozdiel v životnej úrovni ani po dvadsiatich rokoch sa nevyrovnáva a takto aj ostane. Sme tá chudobnejšia časť Európy, tá vykradnutá.
Šéfovia bývalých socialistických štátov mali by sa k tomu spoločne postaviť. Ako zväzok prútov.
A nielen to. Mala by sa vytvoriť vedecká komisia, ktorá by zhodnotila dva systémy. Plánovité hospodárstvo a chaotické hospodárstvo dnešného sveta. Prehodnotiť a dať odporúčania vládam bývalých socialistických štátov, ktoré ešte pamätajú.
To je však fantázia, ako som upozornil v nadpise.
09/2019