Iní, onakvejší.
Ples v Opere. To je udalosť. Vlastne nie tak ples ako róby za neskutočné hriešne peniaze za jedno použitie a na viac, keď sa na balkóne objaví na okamih slávna herecká hviezda Alain s prehodeným bielym šálom cez plece, to už som celkom na mäkko. A keby náhodou do kupé vo vlaku prisadol slávny Alain, hneď by bolo po nálade. Bolo by nám tesno. Čo povedať, alebo nepovedať, ako sa tváriť?
Vzbudzujú prirodzenú pozornosť, lebo sú iní. Zaslúžene. Sú to umelci.
Lenže sú tu medzi nami iní, onakvejší, ktorí si vynucujú pozornosť a ja nechápem prečo. Mali by na plese v Opere sedieť na balkónoch s prehodeným šálom ? Nezaslúžene ?
Za celý svoj dlhý život počas štúdia a v zamestnaní som nezaevidoval nikoho, čo by narušoval spoločenský život tým, žeby upozorňoval, že je iní. A aj prečo by to mal robiť?
V minulosti bol u nás spoločenský život rušný. Bolo nás v podniku vyše tri sto. Týždenne sme v zime spoločne autobusom jazdili lyžovať, organizovali plesy aj majálesy. Bolo to fajn.
Mali sme vrátnika. Ráno sme sa pozdravil a začala práca. Podľa dnešnej požiadavky iných, mal by vrátnik ráno zvlášť privítať tých onakvejších, aby sa náhodou neurazili. Na pracovisku by mali mať nad hlavou transparent : som iný.
To je vlastne požiadavka dúhových pochodov.
Celý ten cirkus je trápny problém.
08/2019