Balans
Človek prekonáva v živote mnoho prekážok. Ťažkostí v zamestnaní, v rodine. Nakoniec ich prekoná, aj zabudne. Najťažší boj je však so sebou , so svojou pohodlnosťou, lenivosťou a ten trvá po celý život.
Načo sa plachočiť, keď tak príjemne je sedieť v pohodlnom kresle a sledovať obrázky na monitore a pritom s jednou rukou dávať si do úst, vlastne ani neviem čo a prečo.
Takto vzniká nerovnováha v príjme kalórií, rastie bruško, cukrovka, upchaté cievy a radšej nebudem pokračovať. Za tým už je len koniec.
To je o človeku, ale ten, ako jedinec tvorí v danej prírode a spoločnosti hlavnú úlohu. Aký obraz vytvára on, taká je spoločnosť.
A spoločnosť je tiež v nerovnováhe. Prijíma viac ako potrebuje. Ako spotrebuje v tej našej časti zemegule.
V inej časti zemegule je tiež nerovnováha. Nerovnováha z nedostatku.
Zdá sa, že takto funguje život na tejto našej planéte a o vytvorenie rovnováhy sa možno iba kdesi nezáväzne diskutuje.
Hromadíme potraviny, predmety, autá, plasty do takej miery, že už to začína byť hrozivé. Zatiaľ, ale pre našu a svetovú spoločnosť, je dôležitejšie koho budeme voliť na najbližšie štyri roky. A potom novu. A potom znovu. A primitívne kortešačky, podvody, vyhodené peniaze na bilbordy a tak pekne dookola.
Skrátka nieto času ani sily riešiť problémy.
Hromadíme zbrane.
A tu už strácam humor.
Po nekonečných vojnách celej histórie ľudstva, nakoniec človek ako tvor rozumný, vytvoril si organizáciu menom OSN, aby už konečne neboli vojny.
Stala sa z nej trápna spoločnosť s množstvom zbytočných úradníkov.
Naozaj nemožno pochopiť spoločenstvo národov, ktoré by si mohli povedať : dosť bolo vojen, dosť bolo zabíjania. Zrušme armády, stačí polícia.
Čo sú to za ľudia ? Je to až také nemožné ?
Zatiaľ sa mi nepodarilo zachytiť ani minimálny optimistický pohľad na budúcnosť.
Človek je nepoučiteľný a zdá sa, že s tým sa nedá nič robiť.
Budeme pokračovať v balansovaní, až do samého konca. Bodka.
07/2019