Automobil.
Nedávno som si prečítal viacero negatívnych, posmešných článkov na zaostalosť ruských osobných áut. Kde sa vraj hrabú pred vyspelým západným automobilovým priemyslom.
Tak som sa trochu nad tým zamyslel.
Maturoval som (1953) na strednej priemyselnej škole, kde učili ruskí inžinieri, porevolučný utečenci. Zaujímavé mená, Krylov, Pavlovskij, Medveckij. Neskôr v zamestnaní boli Piaseckij, Kyjašev. A to len z môjho okolia.
Koľkí vzdelaní ľudia ušli na západ po revolúcii v rokoch dvadsiatych dvadsiateho storočia. ? Koľko talentov zahynulo v represiách ?
A potom, cobydup sa objavil Hitler. Milióny mŕtvych a medzi nimi tisíce nadaných.
Napriek tomu po zničujúcej vojne postavili prvú atómovú elektráreň, prvého Sputnika, prvého kozmonauta.
Pre niekoho to bol asi omyl ? Mali sa venovať osobnému automobilu, aby uspokojili dnešných meštiakov, polovzdelancov.
Čas sa nezastavil. Čas bežal na Západe, ale zastavil sa v Rusku v deväťdesiatych rokoch kedy padli na kolena. Škody ako za vojny. Ďalšia strata mozgov.
Možno po čase hádam by bolo možné venovať sa osobnému automobilu, ale objavila sa akási vojenská obranná organizácia obkľučujúca Rusko a bolo nutné vymyslieť a vyrobiť Armat, Kyndžal, Poseidon, Sarmat, Avangart…
Raz to vystihol jeden bývalý ruský minister : Vždy, keď sme chceli vyrobiť traktor, vyšiel nám z toho tank.
Osud veľkej krajiny s veľkým bohatstvom.
Má plno nepriateľov, rusofóbov už len preto, že je.
*
Rusko – píšem to v skrátenej forme, obrazne – bolo vždy izolované od ostatnej Európy. Vyše sedemdesiat rokov bol tam odlišný politický systém.
Po druhé, sú to vzdialenosti. Pokiaľ tu meriame obce od seba na desiatky kilometrov, tam sú to stovky. Hovorím o cestách ich nákladoch a o komunikácii medzi občanmi.
Pokiaľ vo Francúzsku postačuje stena tridsať centimetrov, v Petrohrade je to sedemdesiat . Hovorím o materiáloch a o peniazoch.
Na severe a vo vnútrozemí je všetko drahšie ako v miernejšom pásme.
Tieto okolnosti a odlišné historické skúsenosti, neustáli boj o existenciu, vytvorili v tejto krajine inú mentalitu ľudí – osobitnú civilizáciu.
Americký spisovateľ H. Miller napísal v jednej svojej knihe : keď som čítal Dostojevského, tak som od pohnutia spadol s postele.
Nepatrí sa porovnávať, ktorý národ priniesol v kultúre a v umení viac či menej a nebudem tu vypisovať mená z encyklopédie, ale bol by to veľmi dlhý ruský zoznam.
Takže na záver. Montujeme svetové značky áut. To je fantastické, alebo nie ? Mať auto, alebo dve svedčí o nebývalej životnej úrovni nášho meštiaka. Jeho netrápi, že 40 % áut je nepredajných. Treba stavať nové a nové automobilky s novým dizajnom svietidiel a novou nebývalou metalízou, nech suseda šľak trafí.
Je to všetko viac ako úbohé v tom našom živote.
05/2019