Znovu o komunizme.
Bývam na tridsaťtisícovom sídlisku so školami, poliklinikou, obchodmi, poštou.
Viem, že vyšla kniha o zločinoch komunizmu, predpokladám, že to naše sídlisko je tam napísané.
Ešte by bolo užitočné napísať knihu o zločinoch kapitalizmu, kde by boli opísané dve bytovky postavené na našom sídlisku po nežnej revolúcii v štýle gýč, kde už po roku z balkóna padala omietka. Stavali to desať rokov, ako to naše celé sídlisko.
Za komunizmu som celý svoj život pracoval ako projektant. Pri projektovaní sme sa riadili predpismi, ktoré boli vypracované skúsenými odborníkmi. Nie politikmi nie komunistami. Bola to projektová úloha, úvodný projekt a vykonávací projekt. Každý stupeň bol vždy prepracovanejší, až na detaily a rozpočet.
Po tej vydarenej revolúcií všetko zrušili. Predsa nebudeme používať komunistické predpisy. A ten chaos je dodnes a nieto tej sily to upraviť.
Nový Stavebný zákon už chystajú dvadsať rokov.
Na pracovisku nás bolo vyše tristo. Vyprojektovali sme mnoho veľkých, väčšinou priemyselných stavieb. Boli medzi nami aj členovia Strany, teda komunisti, ktorých sme veľmi neevidovali. Boli to naši kamaráti. Nikdy nezasahovali do odbornej práce. Dokonca sa od nich vyžadovalo, aby boli vzorom.
Prežil som a pracoval celý život v komunistickom štáte, ale zločiny komunizmu išli akosi mimo, iba ak, za zločin sa považuje povojnové vybudovanie republiky.
To brýzganie na všetko čo bolo je hnus a klamstvo, prípadne polopravda.
Používam termín komunizmus pre tých, čo nevidia ďalej od nosa.
Z môjho okruhu známych nikoho nezavreli. Nechcem spochybňovať tie štatistické údaje o prenasledovaných, iba sa pýtam ? Neprekračovali vtedajšie zákony ? Ak áno, potom o čom je reč?
V päťdesiatych rokoch aj v Amerike prenasledovali intelektuálov – hercov, režisérov a pod.
Február 2019