Moja zima
Neviem prečo, keď sneh padá,
clivota na mňa sadá.
Vracia ma do detstva ,
do bezstarostných čias
kedy zimné hry pohlcovali nás.
Spomínam na šlabikár
na zasnežený konárik
uzimené vtáčatko
a moja ľútosť veľká
ostala vo mne do dneška.
Biela farba zimy,
je farbou prostoty,
zdá sa nám tak krásna,
robí dojem panenskej čistoty.
Stromy a les dostávajú šat nový
obraz to nezvyčajný,
pre deti bezstarostný
pre nás odpočinok duševný.
Biela zima, to mne sa hneď vyjaví
domček snehom zasýpaný
od sveta odrezaný .
To moja romantika súkromná
neskutočná, nádherná…
od reality vzdialená.